Turistika

To najlepšie z Banskej Štiavnice (trvanie cca 3 hodiny)

Nenáročná prechádzka mestom, počas ktorej spoznáte a uvidíte všetko, čo v Banskej Štiavnici stojí za to spoznať a vidieť.

Prechádzka sa začína na Námestí sv. Trojice. Jeho dominantou je monumentálny Morový stĺp, postavený ako výraz vďaky za odvrátenie epidémie v 18. storočí. Námestie je lemované meštianskymi domami z 15. a 16. storočia. Ešte aj dnes, po stáročiach, reprezentujú bohatstvo a majestát štiavnických waldbürgerov a ringbürgerov. Niektoré z týchto domov neskôr slúžili ako verejné budovy, napríklad Hellenbachov dom (Berggericht), kde sídlil Banský súd (dnes tu sídli muzeálna expozícia a informačné centrum). V prvom dome v ľavom rade bola kedysi fara a neskôr lesnícka katedra Baníckej akadémie. Medzi honosnými meštianskymi domami pokračujete hore námestím, napravo míňate dom významnej kníhtlačiarskej rodiny Joergesovcov (dnes v ňom sídli kaviareň) a budovu Evanjelického lýcea. Nad budovou lýcea odbočíte na Starozámockú ulicu a prídete k Starému zámku. Odtiaľ sa vrátite strmými schodmi naspäť do mesta a vydáte sa doprava ku Klopačke. Dnes je tu zaujímavá čajovňa, ale v minulosti sa z jej veže klopaním na drevenú dosku zvolávali baníci do práce. Kedysi tu sídlila banícka pokladnica, ba aj väzenie. Z Klopačky je to iba pár minút na zďaleka viditeľný Nový zámok. Akoby sa vznášal nad mestom a ubezpečoval jeho obyvateľov, že ich chráni ako kedysi pred nebezpečenstvom. Z Nového zámku zídete popri amfiteátri Novozámockou ulicou a pri budove Špeciálnej základnej školy odbočíte doprava na úzky chodník, ktorý sa neskôr stáča vľavo a mení sa na dlhé schodisko, kadiaľ sa dostanete (neskôr aj pomedzi domy) na hlavnú ulicu A. Kmeťa. Takéto chodníky a schodiská sú pre Banskú Štiavnicu charakteristické.  Neuveriteľnou spleťou spájajú ulice a uličky, vytvárajú užitočné skratky a hoci sú strmé, každú chvíľu na nich stretnete Štiavničanov, ako sa pomaly, stúpajúc zo schodu na schod, vracajú z nákupu či z kostola. Neprestajne sa vám otvárajú nové a nové obrazy mesta. Hlavná ulica sa smerom dole rozdvojuje a vy si vyberte hornú vetvu. Od sochy katolíckeho kňaza a prírodovedca Andreja Kmeťa dobro vidieť fasádu Kammerhofu. Popri budove bývalého Katolíckeho spolku (predtým jezuitský kláštor, dnes sídlo Kultúrneho centra) vpravo, nad sochou A. Kmeťa a popri Hellovom dome (bývalá prepriahacia stanica dostavníkovej pošty a zájazdný hostinec) prídete k bráne do hornej časti Botanickej záhrady s jedinečným komplexom štyroch budov bývalej Baníckej a lesníckej akadémie, prvej technickej vysokej školy na svete. Botanická záhrada vznikala od 30. rokov 19. storočia a slúžila potrebám výučby lesníckych vied. Rastie tu okolo 250 drevín, domácich aj cudzokrajných, pozoruhodné v tomto klimatickom pásme sú napríklad sekvojovce a céder. Po prehliadke záhrady vystúpite na Dolnú Ružovú ulicu, z ktorej je opäť pekný výhľad na historické jadro mesta a typické banícke osídlenie na protiľahlých svahoch, takže si prechádzku môžete príjemné zrekapitulovať vracajúc sa touto uličkou na Námestie sv. Trojice.

Klingerská vychádzka (trvanie cca 1,5 hodiny)

Pomerne pohodlná vychádzka typickou štiavnickou montánnou krajinou.

Vychádzka k vodnej nádrži Klinger je už roky jednou z najobľúbenejších medzi Štiavničanmi aj návštevníkmi mesta. Ponúka možnosť spoznať, ako je mesto jedinečne včlenené do prírodného prostredia. Súčasne ju môžete využiť na kúpanie a príjemný odpočinok pri vode. Výlet začnete na Námestí sv. Trojice. Okolo radnice prejdete Sládkovičovou ulicou a pokračujete po nej hore. Nad cestou vpravo je Klopačka. Cesta stúpa popri bývalom kostole Panny Márie Snežnej k poslednému zachovanému zvyšku vonkajšieho opevnenia mesta, renesančno-barokovej Piarskej bráne. Cez ňu pokračujete prudším stúpaním vpravo popri cintoríne na plošinu s križovatkou ciest (vpravo tenisové kurty). Z križovatky ciest odbočuje chodník s červenou značkou a lesom po vrstevnici nás dovedie až k vodnej nádrži (tajchu) Klinger. Nádrž bola vybudovaná v roku 1759. Voda z nej poháňala čerpacie zariadenie šachty Žigmund. Od začiatku 20. storočia je vyhľadávanou turistickou lokalitou. Štiavničania hojne využívali možnosť kúpania, pričom im slúžili zariadenia plavární. Pestovali sa tu vodné športy (svojho času sa práve tu hrávali zápasy celoštátnej ligy vo vodnom póle a vyrástli tu viacerí štiavnickí plavci). Kúpenie a opaľovanie na brehu jazera  Klinger bolo neodmysliteľnou súčasťou leta banskoštiavnických rodín. Ak cieľom vašej vychádzky nie je kúpanie v jazere, prejdite po hrádzi a vystúpte chodníčkom na cestu. Po nej sa pohodlným stúpaním asi o polhodinu dostanete do starej banskej osady Horná Roveň. Cestou si všimnite vpravo prepadlisko, kde v minulosti stála šachta Weiden, a o kúsok vyššie (na mieste dnešného kynologického cvičiska) bola kedysi vyhĺbená šachta Amália. Obidve tieto banské diela stratili svoj význam už v 19. storočí. Po príchode medzi domy Hornej Rovne (oproti hasičskej zbrojnici) odbočíte doprava a čoskoro sa ocitnete na konci asfaltovej cesty. Máte pred sebou areál bývalého banského závodu, odkiaľ je len neďaleko na Veterné sedlo, kde je horná stanica sedačkovej lanovky lyžiarskeho strediska Salamandra Resort a ku krásnym bežeckým tratiam po bývalých banských jarkoch na západnom svahu vrchu Tanád. Na pravom horizonte dominujú siluety troch krížov Rovnianskej kalvárie, ktorá je cieľom vychádzky. Vystúpite k nej prastarou lipovou alejou s kamennými blokmi. Reliéfy a slovenské nápisy na nich vyznačovali zastávky krížovej cesty. Odmenou za námahu vám bude nádherný výhľad do priestoru, ktorý bol v dávnych geologických dobách štiavnickým stratovulkánom. Jeho aktivita sa zaslúžila o vznik rudných ložísk v tejto oblasti. Vpravo je horizont ozdobený majestátnym Sitnom.

Hrebeňová túra Červená studňa – Richňava (trvanie cca 3,5 hodiny)

Výlet so všetkými pôvabmi hrebeňovej túry.

Veľkou prednosťou tejto hrebeňovky sú nádherné výhľady do banskoštiavnickej kaldery (prepadnutý vrchol sopečného kužeľa), na druhej strane hrebeňa do hlbokých dolín siahajúcich až po Hron, s horskými chrbátmi Vtáčnika a Kremnických vrchov na západnom horizonte. Navyše táto trasa na niekoľkých miestach vedie súbežne s náučnými chodníkmi vybudovanými Správou CHKO Štiavnické vrchy, takže sa môžete čo-to dozvedieť aj o prírode a histórii kraja. Východiskom tohto výletu bude sedlo Červená studňa. Do sedla sa dostanete po ceste na Hodrušu, resp. Vyhne, najlepšie však pešo z Námestia sv. Trojice. Najskôr stúpate hore námestím a potom zeleno označenou cestou, ktorá sa zamení z dláždenej na neudržiavanú a vedie nás až k Veľkej Vodárenskej nádrži (vpravo, najstaršia a najbližšia z centra mesta). Pokračujete na rovinku s križovatkou ciest a prameňom nazvaným podľa sochy sv. Jána Nepomuckého Jankov prameň (jeho vodu si vraj veľmi cenili miestni krčmári, lebo nemútila pálenku pri riedení; tu máte poslednú možnosť doplniť si zásoby vody). Tu nájdete aj začiatok náučného chodníka Staré mesto. Vy však pokračujete strmším chodníkom vľavo k jazeru Červená studňa a na križovatku ciest z Banskej Štiavnice do Vyhní a Hodruše. Je to východisko dvoch náučných chodníkov. Vašou značkou sa tu stáva červená, ktorá vás vedie hrebeňom až po sedlo Peciny nad Richňavskými jazerami. Po dosiahnutí hrebeňa sa ďalej držíte červenej značky a prichádzate do oblasti jedinečných výhľadov na obidve strany hrebeňa: dramatického, priam leteckého na Banskú Štiavnicu a upokojujúceho do hĺbok dolín s ligotavými hladinami vodných nádrží (predovšetkým Hodrušskej). Priamo pred vami sa týči Sitno. Zo sedla Peciny máte niekoľko možností ako pokračovať. Po modrej značke sa zdatnejší turisti dostanú až na Sitno, unavenejší môžu zbehnúť dolu lúkou a osviežiť si nohy v Richňavskom jazere. Potom už len počkať na najbližší autobus (oplatí sa zistiť si cestovný poriadok vopred) a vrátiť sa do Štiavnice.

Po náučnom chodníku žila Terézia (trvanie 2 – 3 hodiny)

Trasa vedie zväčša po vrstevnici, pekné výhľady na mesto.

Okolie Banskej Štiavnice je príkladom vplyvu ľudskej hospodárskej činnosti, konkrétne baníctva, na krajinu. Stačí prejsť s otvorenými očami po náučnom chodníku žila Terézia v CHKO Štiavnické vrchy. Východiskom tejto turistickej cesty je sedlo Červená studňa. Putovanie po žile Terézia nie je turisticky náročné, ale zato naozaj vďačné. Nielenže získate zaujímavé poznatky, ale sa ja pokocháte výnimočnými výhľadmi a navyše si užijete čarovného lesného ticha. Na trase náučného chodníka prejdete 16 stanovíšť, obhliadnete si pozostatky najstaršej baníckej činnosti na tomto území a cestou navštívite aj vodnú nádrž Ottergrund, najvyššie položenú z celého systému tajchov. Opäť vás bude lákať pohľad zhora na malebné zoskupenie meštianskych domov v historickom centre Banskej Štiavnice, od ktorých sa na obidve strany rozbiehajú banícke domčeky, typická súčasť urbanizmu Banskej Štiavnice. Hoci hlavným motívom náučného chodníka je banská činnosť a jej vplyv na krajinu, je tu ešte aj botanická hodnota tohto územia, ktorá vyvoláva záujem. Napríklad miešanie teplomilných a horských druhov, výsadba nových druhov drevín na plochách, kde boli pôvodné lesy zdecimované intenzívnou ťažbou pre potreby baní, odvážne pokusy dávnych Štiavničanov zúrodniť strmé svahy, kde sa políčka po márnom zápase s prírodou premenili na pasienky. Dokument stáročného zápasu o prežitie v tomto kraji. S troškou šťastia uvidíte vzácnu salamandru škvrnitú a dozaista aj srnky, ktoré časom zablúdia až do krajových záhrad mesta. A k tomu patrí všadeprítomný spev vtákov. Pri peknom počasí dovidieť aj na hrebeň Nízkych Tatier a Poľany.

Baníckymi cestičkami do Hodruše (trvanie cca 4,5 hodiny)

Zaujímavá cesta krajinou poznačenou zašlou baníckou slávou. Prípadné sfáranie do bane Všechsvätých si treba vopred objednať.

Aj na túto túru sa vydáte zo sedla Červená studňa. Najskôr idete po ceste smerom na Žarnovicu, sledujete modrú značku známu ako Chodník Andreja Kmeťa. Asi po 700 m odbočíte vpravo na kamenistú cestu a prechádzate lokalitou Teplý potok s pamätníkom 25 občanov, ktorých tu zastrelili v januári 1945. Modrá značka vás vedie bočným hrebeňom Štiavnických vrchov, ktorý oddeľuje Vyhniansku a Hodrušskú dolinu. Obidve boli v minulosti oblasťou intenzívnej banskej činnosti, čo nám potvrdzujú mnoho jej pozostatky. Asi po dvoch kilometroch prechádzate okolo samoty Hadová a pokračujete k samote Rumplovská. Pri kríži, asi na polovici cesty medzi samotami, sa dá odbočiť doľava do doliny a približne po 500 m sa ocitnete pred výrazným skalným bralom Rabenstein. Sú z neho nádherné výhľady na Hodrušskú dolinu a v okolí brala sa zachovali pozostatky najstaršej banskej činnosti v tejto doline – ručne razené šachty a rozsiahle pingové pole (pingy sú jamy, pozostatky povrchovej plytkej ťažby). Vrátite sa na modrú značku a od samoty Rumplovská pokračujete až po kaplnku pod vrchom Kerling. Na tomto mieste stála stará banícka osada Karlík (Kerling). Rozlúčite sa s modrou značkou a ďalej budete sledovať zelenú. Blížite sa k Hodruši, krajina okolo vás stále pripomína slávnu banskú minulosť. Idete Jalšovskou dolinou a prechádzate okolo šachty Mayer a úprave, kde sa spracúvali zlato-strieborné rudy z bane Rozália nad Hodrušou, poslednej činnej bane v tomto regióne. Najatraktívnejšou turistickou ponukou Hodruše  je možnosť sfárať do bane Všechsvätých. Leží v hornej časti obce, asi tri kilometre od vyústenia zelenej značky. Návštevu bane si však treba dopredu objednať. Nuž a nezabudnite, ak je na to vhodné počasie, spláchnuť zo seba únavu z cesty vo vode Hodrušskej vodnej nádrže. Do Banskej Štiavnice sa môžete vrátiť po žltej značke okolo jazera späť na Červenú studňu, ale ak vám už sily nestačia, radšej sa vráťte do obce a počkajte si na autobus (jeho cestovný poriadok si zistite samozrejme už pred výletom).

Kolpašská cyklotrasa (trvanie cca 2 hodiny)

Nenáročný, ale efektný cyklistický výlet, 20 km, žltá cykloturistická trasa.

Keď sa o banskoštiavnickom okolí hovorí ako o raji cykloturistiky, nie je to nadsádzka. Bicykel umožní návštevu viacerých zaujímavých lokalít v priebehu jediného dňa, teda čosi, čo je pre pešieho turistu nedosiahnuteľné. Charakter kolpašskej cyklotrasy a množstvo zaujímavostí na nej sú dostatočným dôvodom, aby ste svoje turistické aktivity v Banskej Štiavnici začali práve tu. V jej prospech hovorí aj mierna premávka na ceste, po ktorej pôjdete, hoci so stretnutím s automobilom musíte rátať aj vo chvíli vrcholného zážitku z krásnej scenérie. Štartujete z dolného konca Banskej Štiavnice (Križovatka s autobusovými zastávkami). Najskôr stúpate po ceste smerom na Banský Studenec (čo je dnešný názov starej baníckej osady Kolpachy, pôvodne Goldbach). Už hodný kus za mestom prechádzate popri Arboréte v Kysihýbli (kedysi súčasť Baníckej a lesníckej akadémie, dnes študijná plocha Národného lesníckeho centra). Príjemná lesná cesta nás zavedie až do Banského Studenca. Cesta kopíruje trasu bývalého banského jarku, ktorý privádzal vodu z Veľkej a Malej Kolpašskej vodnej nádrže do banského závodu v Štiavnici. Prejdete Banským Studencom až na horný koniec obce a pri autobusovej zastávke odbočíte doľava na asfaltovú cestu. Asi po 500 m prídete na križovatku, ak sa chcete okúpať v kolpašských jazerách, odbočíte doľava. Inak pokračujete rovno po ceste, po ktorej sa pomaly dostanete až na vrchol stúpania, kde sa oplatí postáť. Pri pohľade späť totiž máte pod sebou kolpašské jazerá.  Cesta vedie ďalej vľavo okolo vrchu Anderloch. Po dlhšom klesaní prechádzate okolo prameňa kvalitnej pitnej vody. Trasa ďalej vedie mierne zvlneným terénom, ale o chvíľu vás za neveľkou lesníckou chatou čaká predposledné stúpanie. Po jeho prekonaní, asi sto metrov v smere našej jazdy, križuje cestu náučný chodník Kysihýbel. Na pravej strane, asi  150 m od vašej trasy, je technická pamiatka, podzemný andezitový lom.  Z neho pochádza červený kameň, z ktorého sú postavené mnohé budovy v Banskej Štiavnici. Vrátite sa na cestu a dlhým klesaním zídete do Kysihýbla. Tu na konci 19. storočia vybudovali rybníky, v ktorých študenti akadémie overovali možnosti chovu rýb. Pri horárni odbočíte doľava a vrátite sa na cestu, ktorou ste šli do Banského Studenca. Kruh sa uzavrel, a tak sa po vlastným stopách, príjemne unavení vraciate do Banskej Štiavnice.

Sitniansky cyklistický okruh (trvanie 3 – 4 hodiny)

Trasa meria asi 50 km, vedie po asfaltových cestách s menšou premávkou, je vhodná pre všetky typy bicyklov. Celý okruh je vyznačený ako červená cykloturistická trasa.