- Titulka
- Čo je pamiatka UNESCO
- Pamiatky UNESCO na Slovensku
- Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
- Novinky a správy
- Kalendár akcií
- Fotogaléria
- Stanovy združenia
- Propagačné materiály
- Kontakty
Pamiatky mesta
1. BAZILIKA MINOR SV. EGÍDIA
Bazilika svätého Egídia, farský kostol sv. Egídia je už niekoľko storočí neodmysliteľnou dominantou Bardejova a jeho dejiny sú s dejinami mesta nerozlučne spojené. Prvá písomná správa o kostole v Bardejove pochádza z roku 1247. V listine uhorského kráľa Bela IV. sa spomína kostol sv. Egídia patriaci bratom rádu cistercitov z poľskej Koprzyvnice, ktorí sa usídlili v Šariši, na území Bardejova.
Povýšenie na slobodné kráľovské mesto v roku 1376 a udelenie výsad na úrovni najvýznamnejších miest krajiny bolo pre Bardejov veľkým impulzom. Prudký hospodársky rozvoj mesta sa prejavil aj vo zvýšenej stavebnej činnosti.
Pravdepodobne v 2. polovici 14. storočia pristúpilo mesto k radikálnej prestavbe staršieho kostola, resp. k výstavbe úplne nového na mieste staršieho objektu. Do roku 1415 bola vybudovaná základná časť trojloďovej baziliky s jednoduchými arkádami. V rokoch 1420 – 1427 prebiehala výstavba veže. Stavebné práce, vrátane menších stavebných úprav v chrámovom trojlodí, trvali do roku 1458. V roku 1462 si Bardejovčania objednali do zväčšenej a obnovenej svätyne nový hlavný oltár od Majstra Jakuba zo Savcza v Poľsku.
Približne v rovnakom čase sa začali prejavovať vážne nedostatky v statike klenby svätyne. Jej prestavba bola zverená skúsenému Majstrovi Štefanovi z Košíc, staviteľovi Dómu sv. Alžbety. Význačný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil v roku 1464 novou sieťovou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, patriace k najvýznačnejším dielam autora i svojho druhu umeleckých diel nachádzajúcich sa na území Slovenska. V roku 1466 bol konečne hotový a hlavný oltár zasvätený sv. Egídiovi.
Stavebné práce na kostole pokračovali aj v osemdesiatych rokoch 15. Storočia. Majster Urban pristaval k južnej bočnej lodi v rokoch 1482 – 1486 tri kaplnky zasvätené Panne Márii, sv. Alžbete a sv. Ondrejovi. Primerane novým výškovým pomerom po zvýšení strednej lode kostola nadstaval aj vežu, ktorú však dokončil v rokoch 1486 – 1494 cudzí staviteľ Ján Stemasek z Ansbachu. Ešte v roku 1486 boli vybudované mohutné oporné piliere severnej vedľajšej lode, ktoré spolu s piliermi na západnej fasáde kostola, postavenými na začiatku 16. storočia, významne posilnili statiku objektu. V roku 1584 odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnowa pre chrám jeden z najväčších zvonov na Slovensku – štvortonového Urbana.
Chrám postihli v priebehu storočí mnohé veľké pohromy: požiare v rokoch 1550, 1577, 1640, 1774 a 1878, zemetrasenia v r. 1725, pri ktorom sa zrútila veža, a r. 1836, keď pukli na troch miestach múry kostola, napokon bombardovanie v roku 1944. Po veľkom požiari roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže. Po katastrofálnom požiari na veľkonočný pondelok roku 1878, kedy vyhorelo takmer celé mesto sa začala rozsiahla oprava a rekonštrukcia kostola
Prvá písomná zmienka o zvone v bardejovskom chráme je z roku 1471, ale v roku 1486 bol odliaty nový zvon, pomenovaný neskôr Ján. Mesto potrebovalo zvon s mohutným zvukom, prenikajúcim za hranice chotára K odliatiu takého zvona došlo až v roku 1584. Zvon URBAN, odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnova z existujúcich starších zvonov, aj toho spomínaného z roku 1471. Ďalší nový, 280-kilogramový zvon, SIGNUM, ľudovo nazývaný signatúrka, dostal farský chrám v roku 1625.
Aj keď sa po postavení novej zvonice na námestí v roku 1669 presunuli do nej 3 najväčšie zvony, ostal vo veži ďalší zvon pre hodinový stroj. Že tu boli aj ďalšie zvony, svedčia o tom archívne záznamy z roku 1691, hovoriace o tom, že mesto zakúpilo veľký hodinový stroj a k nemu sa do hodinovej veže vytiahli zvony, i údaj z kanonickej vizitácie z roku 1813, podľa ktorého "vo vežičke nad svätyňou je uložený zvon 80-funtový (45 kg), posvätený jágerským biskupom grófom Karolom Eszterházym na počesť sv. Jozefa a druhý zvon, taktiež vo vežičke nad chórom kostola, ktorý bol posvätený na počesť sv. Donáta, mučeníka, určený ako umieráčik.” Pri katastrofálnom požiari v roku 1878 sa zvony roztavili.
K ďalším vzácnym pamiatkam chrámového mobiliáru patrí plastika sv. Egídia biskupa z roku 1466 (dielo majstra Jakuba), korpus Krista z tzv. Malej kalvárie zo začiatku 16. storočia, pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče, neskorogotická bronzová krstiteľnica z r. 1485, gotické stallá z 15. stor., renesančné lavice zo 17. stor. s bohatou figurálnou rezbárskou výzdobou z dielne levočského rezbára K. Kolmitza, gotické dvere z r. 1448, gotický kovový luster z konca 15. stor. náhrobné dosky zo 16. a 17. storočia a ďalšie pamiatky. Dnešný pôdorys i približná celková konfigurácia pochádza z druhej polovice 15. storočia, hoci objekt začali prestavovať na trojloďovú baziliku už okolo r. 1420-1427. Ďalšie stavebné zásahy sa uskutočnili v 20. storočí v rámci stavebných rekonštrukcií. V rokoch 1957 – 1958 vymenili nosnú časť pastofória, v rokoch 1963 – 1964 opravili mohutnú strechu kostola. Následne bolo zreštaurovaných niekoľko pozoruhodných výtvarných diel (v rokoch 1978 – 1979 zreštaurovali gotické nástenné maľby na južnej strane veže). Roku 1990 pukli oba chrámové zvony – Urban a Ján. Počas veľkej opravy chrámu, trvajúcej od roku 1986 do roku 1999, boli v roku 1995 umiestnené vo veži nové zvony. V roku 2001 pri príležitosti vyhlásenia chrámu za Baziliku minor bol Ján nahradený novým zvonom – Jozefom s hmotnosťou 700 kg. Táto neskorogotická stavba bohatosťou architektonických tvarov i výtvarných prvkov, rozmernosťou i umeleckou úrovňou a vzácnym chrámovým mobiliárom evokujúcim pôvodný stredoveký sakrálny priestor patrí medzi veľmi dôležité prvky dokumentujúce vývin gotického staviteľstva u nás. Pre súhrn všetkých týchto vlastností bol chrám sv. Egídia 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho hodnotu ako významného duchovného miesta vyzdvihol i pápež Ján Pavol II., keď 23. novembra 2000 povýšil apoštolským breve (krátkym listom) chrám na Baziliku minor.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje súbor 11- tich gotických krídlových oltárov, v pôvodnom usporiadaní, čo je v dnešných časoch svetovým unikátom. Všetky oltáre sú mimoriadne vzácne. Majú bohatú rezbársku výzdobu. Krídla oltárov sú zdobené maľovanými výjavmi zo života svätých, ktorým je oltár zasvätený. Najväčšiu pozornosť si zaslúžia Hlavný oltár sv. Egídia, Oltár Narodenia Pána, Oltár sv. Kríža, Oltár Sedembolestnej Panny Márie a Oltár sv. Ondreja.
Chrám sv. Egídia je druhým najväčším v Košickej arcidiecéze. Je dlhý 50 m a široký 31 m. Prostredná časť kostola so svätyňou a hlavnou loďou sú vysoké 24 metrov. Veža baziliky meria 76 metrov a zaraďuje sa medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Veža je šesťposchodová, na štvrtom poschodí je umiestnená zvonica s novými zvonmi. Na šiestom poschodí je vyhliadka. Kapacita chrámu je okolo 3000 ľudí, z toho cca 500 miest je na sedenie
2. SOCHA SV. FLORIÁNA .
Pred Bazilikou minor Sv. Egídia stojí socha Sv. Floriána, patróna hasičov. Neskorobaroková kamenná socha bola postavená ako spomienka na požiar, ktorý 27. mája 1774 zničil mestské domy a čiastočne aj baziliku
3. HISTORICKÁ STUDŇA
Pred hlavným vstupom do radnice sa zachovala šesťuholníková studňa - kašna, na ktorej bola kedysi umiestnená plastika Rolanda.
4. MESTSKÁ RADNICA
5. MEŠTIANSKY DOM Č. 43
6. PÔVODNE MESTSKÝ HOSTINEC TZV. WEINHAUS č. 42
Gotický objekt zo 14. storočia, renesančne upravovaný v 16. storočí. Dvojpodlažný, nárožný dom na bočnej fasáde s dvoma renesančnými oknami. Má rozsiahle pivnice, ktoré predtým slúžili ako mestské vínne pivnice. Mesto bolo v stredoveku také bohaté, že si mohlo dovoliť vlastné vinice v Tokajskej oblasti. Podľa účtovných kníh bola v tomto dome už v prvej polovici 15. storočia mestská vináreň. Účtovné knihy prezrádzajú aj fakt, že víno z týchto pivníc sa vyvážalo do Krakova, kde tvorilo jednu tretinu spotreby.
7. GANTZUGHOF - ŠARIŠSKÉ MÚZEUM
Tento dom patrí k najvzácnejším meštianskym domom. Jedná sa o pôvodne gotický objekt, v rokoch 1556 - 1778 renesančne prestavaný. Na dome boli pôvodne renesančné okná vymenené za barokové. Na dome je krásna maľovaná rokoková výzdoba z roku 1778. Portál domu zdobí meštiansky znak patriaci rodine Czebnerovcov a letopočet 1566. Dnes je v dome administratívne sídlo Šarišského múzea a výstavná sieň na prízemí. Šarišské múzeum má viacero expozícií.
8. BÝVALÝ MESTSKÝ DOM Č. 16
"Mestský dom" s bohato zdobenou fasádou, renesančným portálom, v strede ukončenia rizalitu je mestský znak. Dom bol pôvodne školskou budovou, upravenou v 19. storočí. Fasáda 9 - osová so stredným rizalitom a atikou. V súčasnosti je sídlom samosprávneho orgánu mesta a Mestského úradu
9. MEŠTIANSKY DOM Č. 26 - ROKAJOVA MAĽBA
Goticko-renesančný, dvojpodlažný meštiansky dom. Jeho fasáda je ozdobená rokajovou maľbou s pôvodným ostrolukým portálom z rokov 1760-1770. Freska zobrazuje Korunovanie Panny Márie.
Zo stredoveku sa v dome zachoval kamenný vstupný portál, trámový strop z tisového dreva a v suteréne ďalší kamenný portál.
Z obdobia renesancie pochádza schodisko a z 18. str. barokovo klenuté zastropenia. Rozsiahle pivnice, siahajúce až pod chodníky, svedčia o tom, že dom patril kupcovi s vínom.
10. ŠARIŠSKÉ MÚZEUM
Goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509. Je dielom staviteľov majstra Alexandra a majstra Alexia. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej miestnosti. Exteriér vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald. Radnica bola sídlom mestskej rady. Na radnici sa zachovali dve duté mestské miery, ktorými sa meralo pri predaji obilie a strukoviny. Na štíte radnice vyniká plastika rytiera Rolanda. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky predstavujúce remeslá. Pod strieškou renesančného arkiera na východnej strane radnice sú tiež. Je tu aj najkurióznejšia plastika - predstavuje chlapca s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode tejto plastiky sa traduje, že bola vytvorená jedným z majstrov pod rúškom noci, pretože radní páni nedodržali dohodu o vyplatenej sume za prácu. Postava na plastike vytŕča holý zadok smerom k domu, v ktorom býval richtár. .). Po požiari v roku 1902 bola radnica v rokoch 1904 - 1905 obnovená a upravená pre expozície novovznikajúceho múzea Šarišskej župy. V súčasnosti slúži radnica na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých exponátov Šarišského múzea - Slobodné kráľovské mesto Bardejov
11. KOSTOL SV. JÁNA KRSTITEĽA A KLÁŠTOR FRANTIŠKÁNOV
Postavili ho augustiáni okolo roku 1380. Bol súčasťou kláštora. Budovy kláštora i kostol patrili rádu sv. Augustína do roku 1528, kedy boli mnísi z mesta vyhnaní. Po požiari v roku 1534 kostol zostal opustený a kláštor slúžil ako mestská sýpka. Neskôr ho využívali evanjelici z mesta. Po roku 1688 kostol s kláštorom v rámci rekatolizácie prevzali františkáni. Kostol zväčšili, rozšírili... Dnešná podoba kostola je z roku 1878 a nesie prvky gotiky i baroka. Vnútorné zariadenie je neogotické. Dnešná podoba kostola je z roku 1878. Zaklenutie svätyne je gotické, hlavnej lode barokové. Vnútorné
Zariadenie je neogotické, časť výzdoby je baroková Dnes je kostol v Bardejove známejší pod názvom františkánsky kostol.
12. GRÉCKOKATOLÍCKY KOSTOL
Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla bol postavený v r. 1901 – 1903 v duchu romantických stavieb. Je situovaný do bývalej mestskej priekopy. Chrám má tri veže, dve z nich tvoria priečelie vstupu do chrámu. V ľavej veži sú umiestnené dva zvony: Mikuláš – povätený v r. 1903 a Mária – posvätený v r. 1924. Interiér chrámu je rozdelený na tri časti: predsieň, loď a svätyňa. Na pravej strane chrámovej lode je bočný oltár s obrazom Božej Matky, postavený na pamiatku ukončenia prvej svetovej vojny v roku 1920. Kazateľnica umiestnená v ľavej časti lode pochádza z roku 1947. Pri vstupe do chrámovej lode nás však najskôr upúta ikonostas – najcharakteristickejšia časť našich cerkví. Je to stena pozostávajúca z ikon, ktorá oddeľuje svätyňu od lode a vynikajúce umelecké dielo.
13. LAMPOVÝ STĹP TZV. KOPFSTOCK
Nachádza sa medzi Kláštornou baštou a Hornou bránou v záhrade starej nemocnice. Lampové stĺpy slúžili v stredoveku ako orientačné body. Stavali sa preto na križovatkách, cintorínoch a na pamätných miestach. Vo vežovitej časti stĺpu horelo svetlo, ktoré malo orientačnú, ale aj spomienkovú funkciu. Bardejovský lampový stĺp stál pôvodne na cintoríne pred Hornou bránou a vykonávali sa pri ňom popravy sťatím hlavy. Hrdelné právo - právo mesta stíhať ťažké zločiny trestom smrti - malo mesto od roku 1365.
14. HORNÁ BRÁNA
Z juhu uzatvárala vstup do mesta Horná brána, ktorú v rokoch 1405 - 1407 prestaval majster Matej z Norimbergu na tzv. tridsiatkový hrad. Z obranných dôvodov bola brána lomená do pravého uhla s predstavaným barbakanom. Doň sa stupovalo cez zdvíhací drevený most, v roku 1770 nahradený kamenným. Bránu zrušili v roku 1843.
15. Prašná bašta
Bašta s ihlancovou strechou a vikiermi stojí na štvorhrannom pôdoryse. Najjužnejšie postavená bašta bola funkčne určená na posilnenie obrany strategickej Hornej brány. V niektorých prameňoch sa označuje ako Prašná bašta, čo nasvedčuje, že slúžila ako výrobňa a skladisko zbraní a pušného prachu.
16. Hrubá bašta
Päťpodlažná bašta s pretiahnutým polkruhovým pôdorysom svojou hmotnosťou vystupuje výrazne do hradobného predpolia. Vybudovaná bola koncom
15. storočia a slúžila ako delová parkanová bašta. Svoje pomenovanie získala podľa hrúbky obvodových múrov, ktorá dosahuje až 3,5 m. Dojem nalepenia na Hrubú baštu vzbudzuje Malá bašta. Bola postavená v 17. storočí ako posledná bašta hradobného opevnenia a slúžila na účely zbrojnice. Hrubá bašta spolu s objektom zbrojnice
Bola najúčinnejším a najprogresívnejším prvkom
17. Katov dom
Je to renesančná stavba z konca 16. storočia, ktorá bola sídlom mestského kata. V dome bola umiestnená aj väznica s útrpnou komorou. Mesto Bardejov bolo v stredoveku povestné svojou prísnou spravodlivosťou. Dôkazy o tom poskytuje Kniha rozsudkov uložená v mestskom archíve. Spomína sa tam upálenie za krádež medu a zničenie úľa, či ukrižovanie za krádež v dome richtára. V tých časoch sa v Šariši šírilo úslovie: „Od bardejovskej spravodlivosti ochraňuj nás, Bože!" V Bazilike sv. Egídia sa pri bočnom vchode do svätyne zachovala lavica, v ktorej sedával pri bohoslužbách, izolovaný od ostatných mešťanov, mestský kat. Katov dom sa nachádza na dnešnej Veternej ulici. Na prvom poschodí domu sa zachovali pôvodné otvory sýpky.
18. Veľká bašta
Je postavená priamo vo vodnej priekope. Stojí na polkruhovom pôdoryse, zakončená je šiatrovou strechou
19. Červená bašta
Nazývaná aj Kráľovská, za svoje pomenovanie vďačí červenému kvádrovaniu. Medzi strieľňami na severovýchodnej strane je badateľný pozostatok maľby, pochádzajúcej z roku 1597.
20. Dolná brána
Nachádzala sa na severovýchode mesta a jej súčasťou bol barbakan a priekopa podkovovitého tvaru. Pôvodne vežová brána zo 14. Storočia bola v tridsiatych rokoch 15. Storočia doplnená o predbránie, ktorého súčasťou bol padací most. Drevený padací most bol v roku 1821 nahradený dvojoblúkovým kamenným mostom. Ponad ňu sa zachoval dvojoblúkový kamenný most, ktorý nahradil pôvodný drevený zdvíhací. Bránu prestavali v rokoch 1426 - 1427. Bránu, ktorú nazývali aj Obručnícka (Reuffertor) zbúrali okolo roku 1821.
21. Pravouhlá bašta
Pravouhlá bašta je pôvodne gotická bašta a je smerom k mestu otvorená. Spolu s renesančnou baštou chránili prístup k Dolnej bráne
22. Renesančná bašta
Odhliadnuc od predsunutej Severnej bašty (nie je integrálnou súčasťou opevnenia) je Renesančná bašta najsevernejšie položenou mestskou baštou. Svoje pomenovanie dostala podľa renesančnej výzdoby atiky z roku 1582. Predstavuje typ otvorenej (nezastrešenej) bašty.
23. Bývalé humanistické gymnázium
Stojí v tesnej blízkosti východnej strany Baziliky minor Sv. Egídia. Mestská latinská škola bola založená v roku 1538 a jej rektorom bol už spomínaný Leonard Stöckel. Stala sa centrom kultúrneho života. Škola zanikla v roku 1775. Budova bola pristavaná k mestskému opevneniu. Na prístavbu sa použila jedna z obranných bášt. Na južnej fasáde je zachované datovanie ERECTA ANNO 1538, na rímse ANNO DOMINI 1612, kamenný mestský znak a z konca 18. storočia nástenná maľba Madona s dieťaťom. Na južnej strane sú umiestnené slnečné hodiny. Objekt bol v rokoch 1841 a 1879 klasicisticky prestavaný.
24. Evanjelický kostol
Evanjelický kostol cirkvi a.v. sv.Cyrila a Metóda v Bardejove vznikol v období po vydaní Tolerančného patentu cisarom Jozefom II. Bol postavený tesne za severnou hradbou vnútorného mesta v rokoch 1798-1808. Je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol je klasicistická budova pozdĺžneho pôdorysu s polkruhovým oltárnym uzáverom a vstavaným organovým chórom a zaklenutými pruskými klenbami.
25. Archívna bašta
Súčasťou mestského opevnenia je aj Severná (tiež Archívna) bašta, predsunutá trojpodlažná veža na severnom okraji mesta pred vodnou vežou. Svoj druhý názov dostala podľa tu uložených archívnych fondov.
26. Polygonálna bašta
27. Vallová / Západná/ brána
Táto brána zabezpečovala vstup do mesta zo západnej strany. Volali ju aj Stará alebo Wallova (Wallentor) podľa neďaleko bývajúceho mešťana Šimona Wallu. Spomedzi všetkých brán je najlepšie zdokumentovaná. Bola to trojposchodová, štvorhranná veža so strieľňami a arkierom. Od roku 1725 boli na nej umiestnené vežové hodiny. Ako „Hodinová brána" slúžila do roku 1878, kedy bola po požiari odstránená. Poslednou z hlavných mestských brán bol menší priechod v severných hradbách zvaný jednoducho Bránka (Törlein), postavený medzi farským kostolom a farou.
28. Školská bašta
Najzápadnejšie položená štvorpodlažná bašta s ihlancovitou strechou stojí na šošovkovitom pôdoryse. Má zachované pôvodné strieľne, čiastočne prestavané na okná. Po stranách má viditeľné stopy po napojení na obranný múr. Označuje sa tiež aj ako Vodná bašta pretože v jej blízkosti sa nachádzalo vodovodné potrubie vedúce vodu z prameňa v chotári
29. Kláštorná bašta
Trojpodlažná bašta so zachovanými konzolami na uchytenie ochodze obiehajúcej okolo múru stojí v záhrade františkánskeho kláštora. V spodných podlažiach sú zachované pôvodné gotické klenby.
Bazilika svätého Egídia, farský kostol sv. Egídia je už niekoľko storočí neodmysliteľnou dominantou Bardejova a jeho dejiny sú s dejinami mesta nerozlučne spojené. Prvá písomná správa o kostole v Bardejove pochádza z roku 1247. V listine uhorského kráľa Bela IV. sa spomína kostol sv. Egídia patriaci bratom rádu cistercitov z poľskej Koprzyvnice, ktorí sa usídlili v Šariši, na území Bardejova.
Povýšenie na slobodné kráľovské mesto v roku 1376 a udelenie výsad na úrovni najvýznamnejších miest krajiny bolo pre Bardejov veľkým impulzom. Prudký hospodársky rozvoj mesta sa prejavil aj vo zvýšenej stavebnej činnosti.
Pravdepodobne v 2. polovici 14. storočia pristúpilo mesto k radikálnej prestavbe staršieho kostola, resp. k výstavbe úplne nového na mieste staršieho objektu. Do roku 1415 bola vybudovaná základná časť trojloďovej baziliky s jednoduchými arkádami. V rokoch 1420 – 1427 prebiehala výstavba veže. Stavebné práce, vrátane menších stavebných úprav v chrámovom trojlodí, trvali do roku 1458. V roku 1462 si Bardejovčania objednali do zväčšenej a obnovenej svätyne nový hlavný oltár od Majstra Jakuba zo Savcza v Poľsku.
Približne v rovnakom čase sa začali prejavovať vážne nedostatky v statike klenby svätyne. Jej prestavba bola zverená skúsenému Majstrovi Štefanovi z Košíc, staviteľovi Dómu sv. Alžbety. Význačný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil v roku 1464 novou sieťovou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, patriace k najvýznačnejším dielam autora i svojho druhu umeleckých diel nachádzajúcich sa na území Slovenska. V roku 1466 bol konečne hotový a hlavný oltár zasvätený sv. Egídiovi.
Stavebné práce na kostole pokračovali aj v osemdesiatych rokoch 15. Storočia. Majster Urban pristaval k južnej bočnej lodi v rokoch 1482 – 1486 tri kaplnky zasvätené Panne Márii, sv. Alžbete a sv. Ondrejovi. Primerane novým výškovým pomerom po zvýšení strednej lode kostola nadstaval aj vežu, ktorú však dokončil v rokoch 1486 – 1494 cudzí staviteľ Ján Stemasek z Ansbachu. Ešte v roku 1486 boli vybudované mohutné oporné piliere severnej vedľajšej lode, ktoré spolu s piliermi na západnej fasáde kostola, postavenými na začiatku 16. storočia, významne posilnili statiku objektu. V roku 1584 odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnowa pre chrám jeden z najväčších zvonov na Slovensku – štvortonového Urbana.
Chrám postihli v priebehu storočí mnohé veľké pohromy: požiare v rokoch 1550, 1577, 1640, 1774 a 1878, zemetrasenia v r. 1725, pri ktorom sa zrútila veža, a r. 1836, keď pukli na troch miestach múry kostola, napokon bombardovanie v roku 1944. Po veľkom požiari roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže. Po katastrofálnom požiari na veľkonočný pondelok roku 1878, kedy vyhorelo takmer celé mesto sa začala rozsiahla oprava a rekonštrukcia kostola
Prvá písomná zmienka o zvone v bardejovskom chráme je z roku 1471, ale v roku 1486 bol odliaty nový zvon, pomenovaný neskôr Ján. Mesto potrebovalo zvon s mohutným zvukom, prenikajúcim za hranice chotára K odliatiu takého zvona došlo až v roku 1584. Zvon URBAN, odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnova z existujúcich starších zvonov, aj toho spomínaného z roku 1471. Ďalší nový, 280-kilogramový zvon, SIGNUM, ľudovo nazývaný signatúrka, dostal farský chrám v roku 1625.
Aj keď sa po postavení novej zvonice na námestí v roku 1669 presunuli do nej 3 najväčšie zvony, ostal vo veži ďalší zvon pre hodinový stroj. Že tu boli aj ďalšie zvony, svedčia o tom archívne záznamy z roku 1691, hovoriace o tom, že mesto zakúpilo veľký hodinový stroj a k nemu sa do hodinovej veže vytiahli zvony, i údaj z kanonickej vizitácie z roku 1813, podľa ktorého "vo vežičke nad svätyňou je uložený zvon 80-funtový (45 kg), posvätený jágerským biskupom grófom Karolom Eszterházym na počesť sv. Jozefa a druhý zvon, taktiež vo vežičke nad chórom kostola, ktorý bol posvätený na počesť sv. Donáta, mučeníka, určený ako umieráčik.” Pri katastrofálnom požiari v roku 1878 sa zvony roztavili.
K ďalším vzácnym pamiatkam chrámového mobiliáru patrí plastika sv. Egídia biskupa z roku 1466 (dielo majstra Jakuba), korpus Krista z tzv. Malej kalvárie zo začiatku 16. storočia, pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče, neskorogotická bronzová krstiteľnica z r. 1485, gotické stallá z 15. stor., renesančné lavice zo 17. stor. s bohatou figurálnou rezbárskou výzdobou z dielne levočského rezbára K. Kolmitza, gotické dvere z r. 1448, gotický kovový luster z konca 15. stor. náhrobné dosky zo 16. a 17. storočia a ďalšie pamiatky. Dnešný pôdorys i približná celková konfigurácia pochádza z druhej polovice 15. storočia, hoci objekt začali prestavovať na trojloďovú baziliku už okolo r. 1420-1427. Ďalšie stavebné zásahy sa uskutočnili v 20. storočí v rámci stavebných rekonštrukcií. V rokoch 1957 – 1958 vymenili nosnú časť pastofória, v rokoch 1963 – 1964 opravili mohutnú strechu kostola. Následne bolo zreštaurovaných niekoľko pozoruhodných výtvarných diel (v rokoch 1978 – 1979 zreštaurovali gotické nástenné maľby na južnej strane veže). Roku 1990 pukli oba chrámové zvony – Urban a Ján. Počas veľkej opravy chrámu, trvajúcej od roku 1986 do roku 1999, boli v roku 1995 umiestnené vo veži nové zvony. V roku 2001 pri príležitosti vyhlásenia chrámu za Baziliku minor bol Ján nahradený novým zvonom – Jozefom s hmotnosťou 700 kg. Táto neskorogotická stavba bohatosťou architektonických tvarov i výtvarných prvkov, rozmernosťou i umeleckou úrovňou a vzácnym chrámovým mobiliárom evokujúcim pôvodný stredoveký sakrálny priestor patrí medzi veľmi dôležité prvky dokumentujúce vývin gotického staviteľstva u nás. Pre súhrn všetkých týchto vlastností bol chrám sv. Egídia 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho hodnotu ako významného duchovného miesta vyzdvihol i pápež Ján Pavol II., keď 23. novembra 2000 povýšil apoštolským breve (krátkym listom) chrám na Baziliku minor.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje súbor 11- tich gotických krídlových oltárov, v pôvodnom usporiadaní, čo je v dnešných časoch svetovým unikátom. Všetky oltáre sú mimoriadne vzácne. Majú bohatú rezbársku výzdobu. Krídla oltárov sú zdobené maľovanými výjavmi zo života svätých, ktorým je oltár zasvätený. Najväčšiu pozornosť si zaslúžia Hlavný oltár sv. Egídia, Oltár Narodenia Pána, Oltár sv. Kríža, Oltár Sedembolestnej Panny Márie a Oltár sv. Ondreja.
Chrám sv. Egídia je druhým najväčším v Košickej arcidiecéze. Je dlhý 50 m a široký 31 m. Prostredná časť kostola so svätyňou a hlavnou loďou sú vysoké 24 metrov. Veža baziliky meria 76 metrov a zaraďuje sa medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Veža je šesťposchodová, na štvrtom poschodí je umiestnená zvonica s novými zvonmi. Na šiestom poschodí je vyhliadka. Kapacita chrámu je okolo 3000 ľudí, z toho cca 500 miest je na sedenie
2. SOCHA SV. FLORIÁNA .
Pred Bazilikou minor Sv. Egídia stojí socha Sv. Floriána, patróna hasičov. Neskorobaroková kamenná socha bola postavená ako spomienka na požiar, ktorý 27. mája 1774 zničil mestské domy a čiastočne aj baziliku
3. HISTORICKÁ STUDŇA
Pred hlavným vstupom do radnice sa zachovala šesťuholníková studňa - kašna, na ktorej bola kedysi umiestnená plastika Rolanda.
4. MESTSKÁ RADNICA
5. MEŠTIANSKY DOM Č. 43
6. PÔVODNE MESTSKÝ HOSTINEC TZV. WEINHAUS č. 42
Gotický objekt zo 14. storočia, renesančne upravovaný v 16. storočí. Dvojpodlažný, nárožný dom na bočnej fasáde s dvoma renesančnými oknami. Má rozsiahle pivnice, ktoré predtým slúžili ako mestské vínne pivnice. Mesto bolo v stredoveku také bohaté, že si mohlo dovoliť vlastné vinice v Tokajskej oblasti. Podľa účtovných kníh bola v tomto dome už v prvej polovici 15. storočia mestská vináreň. Účtovné knihy prezrádzajú aj fakt, že víno z týchto pivníc sa vyvážalo do Krakova, kde tvorilo jednu tretinu spotreby.
7. GANTZUGHOF - ŠARIŠSKÉ MÚZEUM
Tento dom patrí k najvzácnejším meštianskym domom. Jedná sa o pôvodne gotický objekt, v rokoch 1556 - 1778 renesančne prestavaný. Na dome boli pôvodne renesančné okná vymenené za barokové. Na dome je krásna maľovaná rokoková výzdoba z roku 1778. Portál domu zdobí meštiansky znak patriaci rodine Czebnerovcov a letopočet 1566. Dnes je v dome administratívne sídlo Šarišského múzea a výstavná sieň na prízemí. Šarišské múzeum má viacero expozícií.
8. BÝVALÝ MESTSKÝ DOM Č. 16
"Mestský dom" s bohato zdobenou fasádou, renesančným portálom, v strede ukončenia rizalitu je mestský znak. Dom bol pôvodne školskou budovou, upravenou v 19. storočí. Fasáda 9 - osová so stredným rizalitom a atikou. V súčasnosti je sídlom samosprávneho orgánu mesta a Mestského úradu
9. MEŠTIANSKY DOM Č. 26 - ROKAJOVA MAĽBA
Goticko-renesančný, dvojpodlažný meštiansky dom. Jeho fasáda je ozdobená rokajovou maľbou s pôvodným ostrolukým portálom z rokov 1760-1770. Freska zobrazuje Korunovanie Panny Márie.
Zo stredoveku sa v dome zachoval kamenný vstupný portál, trámový strop z tisového dreva a v suteréne ďalší kamenný portál.
Z obdobia renesancie pochádza schodisko a z 18. str. barokovo klenuté zastropenia. Rozsiahle pivnice, siahajúce až pod chodníky, svedčia o tom, že dom patril kupcovi s vínom.
10. ŠARIŠSKÉ MÚZEUM
Goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509. Je dielom staviteľov majstra Alexandra a majstra Alexia. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej miestnosti. Exteriér vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald. Radnica bola sídlom mestskej rady. Na radnici sa zachovali dve duté mestské miery, ktorými sa meralo pri predaji obilie a strukoviny. Na štíte radnice vyniká plastika rytiera Rolanda. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky predstavujúce remeslá. Pod strieškou renesančného arkiera na východnej strane radnice sú tiež. Je tu aj najkurióznejšia plastika - predstavuje chlapca s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode tejto plastiky sa traduje, že bola vytvorená jedným z majstrov pod rúškom noci, pretože radní páni nedodržali dohodu o vyplatenej sume za prácu. Postava na plastike vytŕča holý zadok smerom k domu, v ktorom býval richtár. .). Po požiari v roku 1902 bola radnica v rokoch 1904 - 1905 obnovená a upravená pre expozície novovznikajúceho múzea Šarišskej župy. V súčasnosti slúži radnica na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých exponátov Šarišského múzea - Slobodné kráľovské mesto Bardejov
11. KOSTOL SV. JÁNA KRSTITEĽA A KLÁŠTOR FRANTIŠKÁNOV
Postavili ho augustiáni okolo roku 1380. Bol súčasťou kláštora. Budovy kláštora i kostol patrili rádu sv. Augustína do roku 1528, kedy boli mnísi z mesta vyhnaní. Po požiari v roku 1534 kostol zostal opustený a kláštor slúžil ako mestská sýpka. Neskôr ho využívali evanjelici z mesta. Po roku 1688 kostol s kláštorom v rámci rekatolizácie prevzali františkáni. Kostol zväčšili, rozšírili... Dnešná podoba kostola je z roku 1878 a nesie prvky gotiky i baroka. Vnútorné zariadenie je neogotické. Dnešná podoba kostola je z roku 1878. Zaklenutie svätyne je gotické, hlavnej lode barokové. Vnútorné
Zariadenie je neogotické, časť výzdoby je baroková Dnes je kostol v Bardejove známejší pod názvom františkánsky kostol.
12. GRÉCKOKATOLÍCKY KOSTOL
Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla bol postavený v r. 1901 – 1903 v duchu romantických stavieb. Je situovaný do bývalej mestskej priekopy. Chrám má tri veže, dve z nich tvoria priečelie vstupu do chrámu. V ľavej veži sú umiestnené dva zvony: Mikuláš – povätený v r. 1903 a Mária – posvätený v r. 1924. Interiér chrámu je rozdelený na tri časti: predsieň, loď a svätyňa. Na pravej strane chrámovej lode je bočný oltár s obrazom Božej Matky, postavený na pamiatku ukončenia prvej svetovej vojny v roku 1920. Kazateľnica umiestnená v ľavej časti lode pochádza z roku 1947. Pri vstupe do chrámovej lode nás však najskôr upúta ikonostas – najcharakteristickejšia časť našich cerkví. Je to stena pozostávajúca z ikon, ktorá oddeľuje svätyňu od lode a vynikajúce umelecké dielo.
13. LAMPOVÝ STĹP TZV. KOPFSTOCK
Nachádza sa medzi Kláštornou baštou a Hornou bránou v záhrade starej nemocnice. Lampové stĺpy slúžili v stredoveku ako orientačné body. Stavali sa preto na križovatkách, cintorínoch a na pamätných miestach. Vo vežovitej časti stĺpu horelo svetlo, ktoré malo orientačnú, ale aj spomienkovú funkciu. Bardejovský lampový stĺp stál pôvodne na cintoríne pred Hornou bránou a vykonávali sa pri ňom popravy sťatím hlavy. Hrdelné právo - právo mesta stíhať ťažké zločiny trestom smrti - malo mesto od roku 1365.
14. HORNÁ BRÁNA
Z juhu uzatvárala vstup do mesta Horná brána, ktorú v rokoch 1405 - 1407 prestaval majster Matej z Norimbergu na tzv. tridsiatkový hrad. Z obranných dôvodov bola brána lomená do pravého uhla s predstavaným barbakanom. Doň sa stupovalo cez zdvíhací drevený most, v roku 1770 nahradený kamenným. Bránu zrušili v roku 1843.
15. Prašná bašta
Bašta s ihlancovou strechou a vikiermi stojí na štvorhrannom pôdoryse. Najjužnejšie postavená bašta bola funkčne určená na posilnenie obrany strategickej Hornej brány. V niektorých prameňoch sa označuje ako Prašná bašta, čo nasvedčuje, že slúžila ako výrobňa a skladisko zbraní a pušného prachu.
16. Hrubá bašta
Päťpodlažná bašta s pretiahnutým polkruhovým pôdorysom svojou hmotnosťou vystupuje výrazne do hradobného predpolia. Vybudovaná bola koncom
15. storočia a slúžila ako delová parkanová bašta. Svoje pomenovanie získala podľa hrúbky obvodových múrov, ktorá dosahuje až 3,5 m. Dojem nalepenia na Hrubú baštu vzbudzuje Malá bašta. Bola postavená v 17. storočí ako posledná bašta hradobného opevnenia a slúžila na účely zbrojnice. Hrubá bašta spolu s objektom zbrojnice
Bola najúčinnejším a najprogresívnejším prvkom
17. Katov dom
Je to renesančná stavba z konca 16. storočia, ktorá bola sídlom mestského kata. V dome bola umiestnená aj väznica s útrpnou komorou. Mesto Bardejov bolo v stredoveku povestné svojou prísnou spravodlivosťou. Dôkazy o tom poskytuje Kniha rozsudkov uložená v mestskom archíve. Spomína sa tam upálenie za krádež medu a zničenie úľa, či ukrižovanie za krádež v dome richtára. V tých časoch sa v Šariši šírilo úslovie: „Od bardejovskej spravodlivosti ochraňuj nás, Bože!" V Bazilike sv. Egídia sa pri bočnom vchode do svätyne zachovala lavica, v ktorej sedával pri bohoslužbách, izolovaný od ostatných mešťanov, mestský kat. Katov dom sa nachádza na dnešnej Veternej ulici. Na prvom poschodí domu sa zachovali pôvodné otvory sýpky.
18. Veľká bašta
Je postavená priamo vo vodnej priekope. Stojí na polkruhovom pôdoryse, zakončená je šiatrovou strechou
19. Červená bašta
Nazývaná aj Kráľovská, za svoje pomenovanie vďačí červenému kvádrovaniu. Medzi strieľňami na severovýchodnej strane je badateľný pozostatok maľby, pochádzajúcej z roku 1597.
20. Dolná brána
Nachádzala sa na severovýchode mesta a jej súčasťou bol barbakan a priekopa podkovovitého tvaru. Pôvodne vežová brána zo 14. Storočia bola v tridsiatych rokoch 15. Storočia doplnená o predbránie, ktorého súčasťou bol padací most. Drevený padací most bol v roku 1821 nahradený dvojoblúkovým kamenným mostom. Ponad ňu sa zachoval dvojoblúkový kamenný most, ktorý nahradil pôvodný drevený zdvíhací. Bránu prestavali v rokoch 1426 - 1427. Bránu, ktorú nazývali aj Obručnícka (Reuffertor) zbúrali okolo roku 1821.
21. Pravouhlá bašta
Pravouhlá bašta je pôvodne gotická bašta a je smerom k mestu otvorená. Spolu s renesančnou baštou chránili prístup k Dolnej bráne
22. Renesančná bašta
Odhliadnuc od predsunutej Severnej bašty (nie je integrálnou súčasťou opevnenia) je Renesančná bašta najsevernejšie položenou mestskou baštou. Svoje pomenovanie dostala podľa renesančnej výzdoby atiky z roku 1582. Predstavuje typ otvorenej (nezastrešenej) bašty.
23. Bývalé humanistické gymnázium
Stojí v tesnej blízkosti východnej strany Baziliky minor Sv. Egídia. Mestská latinská škola bola založená v roku 1538 a jej rektorom bol už spomínaný Leonard Stöckel. Stala sa centrom kultúrneho života. Škola zanikla v roku 1775. Budova bola pristavaná k mestskému opevneniu. Na prístavbu sa použila jedna z obranných bášt. Na južnej fasáde je zachované datovanie ERECTA ANNO 1538, na rímse ANNO DOMINI 1612, kamenný mestský znak a z konca 18. storočia nástenná maľba Madona s dieťaťom. Na južnej strane sú umiestnené slnečné hodiny. Objekt bol v rokoch 1841 a 1879 klasicisticky prestavaný.
24. Evanjelický kostol
Evanjelický kostol cirkvi a.v. sv.Cyrila a Metóda v Bardejove vznikol v období po vydaní Tolerančného patentu cisarom Jozefom II. Bol postavený tesne za severnou hradbou vnútorného mesta v rokoch 1798-1808. Je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol je klasicistická budova pozdĺžneho pôdorysu s polkruhovým oltárnym uzáverom a vstavaným organovým chórom a zaklenutými pruskými klenbami.
25. Archívna bašta
Súčasťou mestského opevnenia je aj Severná (tiež Archívna) bašta, predsunutá trojpodlažná veža na severnom okraji mesta pred vodnou vežou. Svoj druhý názov dostala podľa tu uložených archívnych fondov.
26. Polygonálna bašta
27. Vallová / Západná/ brána
Táto brána zabezpečovala vstup do mesta zo západnej strany. Volali ju aj Stará alebo Wallova (Wallentor) podľa neďaleko bývajúceho mešťana Šimona Wallu. Spomedzi všetkých brán je najlepšie zdokumentovaná. Bola to trojposchodová, štvorhranná veža so strieľňami a arkierom. Od roku 1725 boli na nej umiestnené vežové hodiny. Ako „Hodinová brána" slúžila do roku 1878, kedy bola po požiari odstránená. Poslednou z hlavných mestských brán bol menší priechod v severných hradbách zvaný jednoducho Bránka (Törlein), postavený medzi farským kostolom a farou.
28. Školská bašta
Najzápadnejšie položená štvorpodlažná bašta s ihlancovitou strechou stojí na šošovkovitom pôdoryse. Má zachované pôvodné strieľne, čiastočne prestavané na okná. Po stranách má viditeľné stopy po napojení na obranný múr. Označuje sa tiež aj ako Vodná bašta pretože v jej blízkosti sa nachádzalo vodovodné potrubie vedúce vodu z prameňa v chotári
29. Kláštorná bašta
Trojpodlažná bašta so zachovanými konzolami na uchytenie ochodze obiehajúcej okolo múru stojí v záhrade františkánskeho kláštora. V spodných podlažiach sú zachované pôvodné gotické klenby.