- Titulka
- Čo je pamiatka UNESCO
- Pamiatky UNESCO na Slovensku
- Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
- Novinky a správy
- Kalendár akcií
- Fotogaléria
- Stanovy združenia
- Propagačné materiály
- Kontakty
Pamiatky
Chrám sv. Mikuláša v Bodružale
História a súčasnosť chrámu
Areál dreveného chrámu zasväteného sv. Mikulášovi patrí k najstarším a najlepšie zachovaným cerkvám východného obradu na Slovensku. Od roku 1685 stojí na vyvýšenom mieste nad cestou a zástavbou. Je obohnaný drevenou ohradou z vodorovne uložených brvien prekrytých šindľovou sedlovou strieškou. Sprístupnený je bránkou, ktorú tvoria štyri drevené stĺpy. Bránku prekrýva šindľom krytá kužeľová strieška. Vo vnútri ohrady je starší cintorín. Samostatný objekt zvonice postavili neskôr, až v 19. storočí.
Na najstaršiu známu úpravu chrámu upozorňuje na pôvodnom vstupnom portáli vyryté datovanie 1692. Ďalšia úprava z konca 18. storočia sa týkala novej maľby interiéru datovanej do rokov 1793 až 1797. Z roku 1794 pochádza aj ikonostas a prestol, ktoré podľa autorského rukopisu vytvorili v jednej dielni. Chrám tvorí trojpriestorová zrubová stavba s rovným uzáverom, pôvodne vybudovaná z menej trvanlivého jedľového dreva. Typologický a konštrukčne patrí do skupiny lemkov- ských chrámov. Zrub stojí na nízkej kamennej podmurovke. Jeho vonkajší povrch chráni nedávno obnovené vertikálne doskové debnenie, ktorého škáry prekrývajú lišty. Mierne kónický sa zužujúca veža je vybudovaná samostatnou stípikovo-rámovou konštrukciou. Jej vrchná časť, v exteriéri zvýraznená predsunutým obkladom s dekoratívnym ukončením, ukrýva izbicu - miestnosť, v ktorej sú umiestnené zvony. Najstarší z nich je z roku 1759. Zastrešenie trojúrovňovými, k východu klesajúcimi stanovými strechami s dekoratívnymi cibuľkami ukončenými kovanými krížmi zdôrazňuje charakteristickú trojdielnosť chrámových priestorov. Pred pôvodný vstup s jednoducho zdobeným datovaným pravouhlým portálom pristavili neskôr úzke zádverie, z ktorého je rebríkovým schodiskom sprístupnená veža.
Loď a podvežie tvorí jeden zrub, takže obidva priestory majú rovnakú šírku. Odlišuje ich len rozdielny strop. Strop vo svätyni a v lodi tvorí nepravá drevená klenba v tvare zrezaného ihlana, v babinci je strop rovný. Priestor lode a svätyne presvetľujú pravouhlé okná len z juhu a východu. Vnútornú stenu na severnej strane lode zdobí baroková nástenná maľba s motívom Posledného súdu a Kalvárie. Stvárnenie oboch výjavov, netypické pre ortodoxné prostredie, je dôkazom silného vplyvu západnej kultúry v prostredí, kde dominovalo skôr východné - byzantské poňatie kresťanstva. Pri zostavovaní barokového ikonostasu z konca 18. storočia vsadili do novej architektúry aj staršie ikony z polovice 17. storočia pochádzajúce pravdepodobne z pôvodného ikonostasu tak, že nové obrazy „písali" na rube. Zo začiatku 18. storočia pochádza žert- venik, bočný oltár na prípravu eucharistie. Pri oprave zrubovej konštrukcie začiatkom 20. storočia
História a súčasnosť chrámu
Areál dreveného chrámu zasväteného sv. Mikulášovi patrí k najstarším a najlepšie zachovaným cerkvám východného obradu na Slovensku. Od roku 1685 stojí na vyvýšenom mieste nad cestou a zástavbou. Je obohnaný drevenou ohradou z vodorovne uložených brvien prekrytých šindľovou sedlovou strieškou. Sprístupnený je bránkou, ktorú tvoria štyri drevené stĺpy. Bránku prekrýva šindľom krytá kužeľová strieška. Vo vnútri ohrady je starší cintorín. Samostatný objekt zvonice postavili neskôr, až v 19. storočí.
Na najstaršiu známu úpravu chrámu upozorňuje na pôvodnom vstupnom portáli vyryté datovanie 1692. Ďalšia úprava z konca 18. storočia sa týkala novej maľby interiéru datovanej do rokov 1793 až 1797. Z roku 1794 pochádza aj ikonostas a prestol, ktoré podľa autorského rukopisu vytvorili v jednej dielni. Chrám tvorí trojpriestorová zrubová stavba s rovným uzáverom, pôvodne vybudovaná z menej trvanlivého jedľového dreva. Typologický a konštrukčne patrí do skupiny lemkov- ských chrámov. Zrub stojí na nízkej kamennej podmurovke. Jeho vonkajší povrch chráni nedávno obnovené vertikálne doskové debnenie, ktorého škáry prekrývajú lišty. Mierne kónický sa zužujúca veža je vybudovaná samostatnou stípikovo-rámovou konštrukciou. Jej vrchná časť, v exteriéri zvýraznená predsunutým obkladom s dekoratívnym ukončením, ukrýva izbicu - miestnosť, v ktorej sú umiestnené zvony. Najstarší z nich je z roku 1759. Zastrešenie trojúrovňovými, k východu klesajúcimi stanovými strechami s dekoratívnymi cibuľkami ukončenými kovanými krížmi zdôrazňuje charakteristickú trojdielnosť chrámových priestorov. Pred pôvodný vstup s jednoducho zdobeným datovaným pravouhlým portálom pristavili neskôr úzke zádverie, z ktorého je rebríkovým schodiskom sprístupnená veža.
Loď a podvežie tvorí jeden zrub, takže obidva priestory majú rovnakú šírku. Odlišuje ich len rozdielny strop. Strop vo svätyni a v lodi tvorí nepravá drevená klenba v tvare zrezaného ihlana, v babinci je strop rovný. Priestor lode a svätyne presvetľujú pravouhlé okná len z juhu a východu. Vnútornú stenu na severnej strane lode zdobí baroková nástenná maľba s motívom Posledného súdu a Kalvárie. Stvárnenie oboch výjavov, netypické pre ortodoxné prostredie, je dôkazom silného vplyvu západnej kultúry v prostredí, kde dominovalo skôr východné - byzantské poňatie kresťanstva. Pri zostavovaní barokového ikonostasu z konca 18. storočia vsadili do novej architektúry aj staršie ikony z polovice 17. storočia pochádzajúce pravdepodobne z pôvodného ikonostasu tak, že nové obrazy „písali" na rube. Zo začiatku 18. storočia pochádza žert- venik, bočný oltár na prípravu eucharistie. Pri oprave zrubovej konštrukcie začiatkom 20. storočia