- Titulka
- Čo je pamiatka UNESCO
- Pamiatky UNESCO na Slovensku
- Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
- Novinky a správy
- Kalendár akcií
- Fotogaléria
- Stanovy združenia
- Propagačné materiály
- Kontakty
Pamiatky
Kostol
sv. Františka z Assisi v Hervartove
História a súčasnosť kostola
Na terénnej vyvýšenine uprostred vysokých líp v centre obce je situovaný v malebnom zoskupení zástavby obytných domov a kamenných sypární drevený kostol obohnaný kamenným múrom so šindľovou strieškou a s drevenou bránkou. Mohutnú zrubovú konštrukciu s vysokou, šindľom pokrytou strechou s vežičkou nad prechodom lode do presbytéria postavili z tisového dreva. Podľa zachovaných častí zvyškov pôvodného gotického oltára možno predpokladať, že kostol pravdepodobne stál už v druhej polovici 15. storočia, keďže hlavný oltár s centrálnym výjavom sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, zreštaurovaný do náznaku pôvodnej podoby v rokoch 1985 až 1990, vznikol medzi rokmi 1460 až 1480. Originály bočných oltárnych krídiel sa nachádzajú v galérii v Budapešti. Základom pozdĺžnej dispozície stavby je obdĺžniková loď s polygonálnym presbytériom. Malá sakristia je prístupná aj z exteriéru. Na prelome 16. a 17. storočia pristavali k západnej stene lode kónickú vežu stĺpikovej konštrukcie s ihlanovou strechou s kovovým krížom vo vrchole. V podveží neskôr vznikol priestor pre ženy (babinec). Plášť veže tvorí šindeľ, len prízemná a najvyššie položená časť je uzavretá vertikálnym doskovým debnením so škárami prekrytými lištami. Ku gotizujúcemu vzhľadu kostola zasvätenému sv. Františkovi z Assisi prispievajú okrem mohutnej sedlovej strechy vysoké obdĺžnikové okná a najmä časť maliarskej výzdoby svätyne spolu s celkovým vnútorným členením stavby. Absenciu chýbajúceho oporného systému typického pre gotické stavby nahrádza okolo objektu vedúca pultová šindľová strieška chrániaca základovú časť zrubu pred dažďom. Steny interiéru s rovným trámovým stropom, ktorý v presbytériu na konci 19. storočia pri inštalovaní nového oltára nahradili náznakom drevenej klenby s rebrami, pokrývajú nástenné maľby. Najstaršie odkryli v roku 1970 vo svätyni. Neskorogotický štylizovaný rastlinný dekór pochádza z konca 16. storočia. Autorom malieb je J. Molitoris. Mladšie maľby komponované v pásoch na južnej strane lode pochádzajú z roku 1665 a autor ich vytvoril v duchu raného protestantského baroka. Zobrazujú biblické výjavy Adama a Evy pred stromom poznania, sv. Juraja v zápase s drakom i obľúbenú tému podobenstva o múdrych a pochabých pannách. Didaktickú funkciu malieb podčiarkujú citáty z Biblie v latinčine a biblickej češtine. Zaujímavosťou je dedikačný nápis v slovenčine, ktorý uvádza, že maľby dal namaľovať Prokop Kundrat s manželkou. Maľbu vytvoril bardejovský maliar A. Haffčík. Vnútorná výzdoba kostola prešla počas reformácie rozsiahlejšími úpravami, keďže evanjelickí veriaci v duchu protestantizmu odstránili niektoré časti staršej výzdoby a nahradili ich novými. Patrí k nim polychrómovaná drevená krstiteľnica, jednoduchá patronátna lavica a tabuľový obraz Poslednej večere z roku 1653. Do priestoru na východnej strane zasahuje empora zdobená slepou arkádou s mramorovaním nesúca mladší organ z prelomu 19. a 20. storočia. V pravouhlom výreze triumfálneho oblúka je na vyrezávanom drevenom tráme skupina Kalvárie s Kristom na kríži, Pannou Máriou a sv. Jánom Evanjelistom označená monogramom H. A. Z ostatného vybavenia si pozornosť zaslúži rokokové tabernákulum a olejomaľba sv. Františka z Assisi z konca 18. storočia. Neobvyklým prvkom je podlaha tvorená z kamenných platní, ktorá je v drevených kostoloch zriedkavá. Kostol dodnes využívajú veriaci. Návštevníkom najstaršieho dreveného kostola na Slovensku, ktorého architektúra je odrazom kamennej sakrálnej architektúry západného obradu na východnom Slovensku, slúži Centrum služieb cestovného ruchu, ktoré tu otvoril Prešovský samosprávny kraj.
História a súčasnosť kostola
Na terénnej vyvýšenine uprostred vysokých líp v centre obce je situovaný v malebnom zoskupení zástavby obytných domov a kamenných sypární drevený kostol obohnaný kamenným múrom so šindľovou strieškou a s drevenou bránkou. Mohutnú zrubovú konštrukciu s vysokou, šindľom pokrytou strechou s vežičkou nad prechodom lode do presbytéria postavili z tisového dreva. Podľa zachovaných častí zvyškov pôvodného gotického oltára možno predpokladať, že kostol pravdepodobne stál už v druhej polovici 15. storočia, keďže hlavný oltár s centrálnym výjavom sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, zreštaurovaný do náznaku pôvodnej podoby v rokoch 1985 až 1990, vznikol medzi rokmi 1460 až 1480. Originály bočných oltárnych krídiel sa nachádzajú v galérii v Budapešti. Základom pozdĺžnej dispozície stavby je obdĺžniková loď s polygonálnym presbytériom. Malá sakristia je prístupná aj z exteriéru. Na prelome 16. a 17. storočia pristavali k západnej stene lode kónickú vežu stĺpikovej konštrukcie s ihlanovou strechou s kovovým krížom vo vrchole. V podveží neskôr vznikol priestor pre ženy (babinec). Plášť veže tvorí šindeľ, len prízemná a najvyššie položená časť je uzavretá vertikálnym doskovým debnením so škárami prekrytými lištami. Ku gotizujúcemu vzhľadu kostola zasvätenému sv. Františkovi z Assisi prispievajú okrem mohutnej sedlovej strechy vysoké obdĺžnikové okná a najmä časť maliarskej výzdoby svätyne spolu s celkovým vnútorným členením stavby. Absenciu chýbajúceho oporného systému typického pre gotické stavby nahrádza okolo objektu vedúca pultová šindľová strieška chrániaca základovú časť zrubu pred dažďom. Steny interiéru s rovným trámovým stropom, ktorý v presbytériu na konci 19. storočia pri inštalovaní nového oltára nahradili náznakom drevenej klenby s rebrami, pokrývajú nástenné maľby. Najstaršie odkryli v roku 1970 vo svätyni. Neskorogotický štylizovaný rastlinný dekór pochádza z konca 16. storočia. Autorom malieb je J. Molitoris. Mladšie maľby komponované v pásoch na južnej strane lode pochádzajú z roku 1665 a autor ich vytvoril v duchu raného protestantského baroka. Zobrazujú biblické výjavy Adama a Evy pred stromom poznania, sv. Juraja v zápase s drakom i obľúbenú tému podobenstva o múdrych a pochabých pannách. Didaktickú funkciu malieb podčiarkujú citáty z Biblie v latinčine a biblickej češtine. Zaujímavosťou je dedikačný nápis v slovenčine, ktorý uvádza, že maľby dal namaľovať Prokop Kundrat s manželkou. Maľbu vytvoril bardejovský maliar A. Haffčík. Vnútorná výzdoba kostola prešla počas reformácie rozsiahlejšími úpravami, keďže evanjelickí veriaci v duchu protestantizmu odstránili niektoré časti staršej výzdoby a nahradili ich novými. Patrí k nim polychrómovaná drevená krstiteľnica, jednoduchá patronátna lavica a tabuľový obraz Poslednej večere z roku 1653. Do priestoru na východnej strane zasahuje empora zdobená slepou arkádou s mramorovaním nesúca mladší organ z prelomu 19. a 20. storočia. V pravouhlom výreze triumfálneho oblúka je na vyrezávanom drevenom tráme skupina Kalvárie s Kristom na kríži, Pannou Máriou a sv. Jánom Evanjelistom označená monogramom H. A. Z ostatného vybavenia si pozornosť zaslúži rokokové tabernákulum a olejomaľba sv. Františka z Assisi z konca 18. storočia. Neobvyklým prvkom je podlaha tvorená z kamenných platní, ktorá je v drevených kostoloch zriedkavá. Kostol dodnes využívajú veriaci. Návštevníkom najstaršieho dreveného kostola na Slovensku, ktorého architektúra je odrazom kamennej sakrálnej architektúry západného obradu na východnom Slovensku, slúži Centrum služieb cestovného ruchu, ktoré tu otvoril Prešovský samosprávny kraj.