História obce

Hronsek sa nachádza vo Zvolenskej kotline na ľavom brehu Hrona približne v polovici trasy medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Širšie okolie bolo osídľované od 6. storočia, avšak na území obce nachádzajúcej sa v inundačnom pásme rieky sa osídlenie datuje až do neskoršieho obdobia. Prvé zmienky o tomto území sa vzťahujú k osídľovaniu zvolenského panstva v polovici 13. storočia a súvisia s kráľovskou donáciou zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi za zásluhy v boji proti Tatárom. Od mena jeho vnuka Galu bol pravdepodobne odvodený aj v 16. storočí používaný názov Galowyczfalwa vyskytujúci sa v rôznych obmenách. Obec postupne patrila viacerým šľachtickým rodinám, ktoré v jej juhovýchodnej časti v 15. storočí vybudovali
gotický hrad prestavaný na renesančný kaštieľ a opevnený v čase blížiaceho sa tureckého nebezpečenstva. V tretej štvrtine 18. storočia k nemu v parku pribudol aj elegantnejší barokový kaštieľ s rokokovými detailmi architektúry, ktorý v 19. storočí klasicisticky upravili. Na konci 18. storočia Hronsek patril k osadám s menej ako 200 obyvateľmi. Význam obce v regióne ovplyvnila reformácia, ktorá sa šírila od nemeckého obyvateľstva neďalekých banských miest. Hronsecká šľachta, v tom období pôvodní dediční páni Géczyovci, a s ňou aj jej poddaní sa koncom 16. storočia prihlásili k reformácii a aktívne sa zúčastňovali na stavovských povstaniach. Hoci šopronský snem umožnil v roku 1681 postaviť vo Zvolenskej župe dva kostoly (v Ostrej Lúke a Hronseku), veriaci sa dlho schádzali len v sieni starého kaštieľa. Až v roku 1725 položili základný kameň stavby nového kostola a v duchu artikúl ho dostavali počas jedného roka. . Na jeho stavbu bol určený podmáčaný pozemok blízko rieky na juhozápadnom konci dediny. Pri farnosti pôsobila aj evanjelická škola, ktorá sa spomína už v roku 1699.