- Titulka
- Čo je pamiatka UNESCO
- Pamiatky UNESCO na Slovensku
- Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
- Novinky a správy
- Kalendár akcií
- Fotogaléria
- Stanovy združenia
- Propagačné materiály
- Kontakty
Pamiatky
Evanjelický
kostol so zvonicou v Hronseku
História a súčasnosť kostola
Drevený kostol postavili na pôdorysnom tvare kríža, pričom využili hrázdenú konštrukciu, ktorá sa na území Slovenska používala zriedka. Je dôkazom o vplyve cudzej stavebnej tradície. Tento typ konštrukcie bol charakteristický pre niektoré západoeurópske, najmä nemecké oblasti. Kostol z červeného smreka a dubu postavili na murovanom základe v rokoch 1725 a 1726. Výplne stien nosnej konštrukcie nesené sústavou stĺpikov a rámov spevnených diagonálami trámov, vzperami a rozperami tvoria zvislo kladené dosky. Sú umiestnené tak, že v exteriéri nechávajú vyniknúť hrázdenie, ktorého vyznenie potláčajú horizontálne v minimálne štyroch úrovniach umiestnené nízke pultové striešky obiehajúce okolo celého obvodu stavby. Ich primárnou úlohou bolo chrániť drevenú konštrukciu pred dažďom. Stavbu zastrešili vysokou, šindľom pokrytou strechou s valbami. Súčasťou areálu obohnaného jednoduchým oplotením bola aj samostatne stojaca drevená zvonica vybudovaná súčasne s kostolom rovnakou technikou. Jej strohému výrazu dodáva mimoriadne čaro cibuľovitá šindľom krytá strieška. Neďaleká budova fary, hoci v nej pôsobili viacerí významní kultúrni dejatelia, nie je súčasťou lokality svetového dedičstva. Centrálny vnútorný priestor zaklenutý valenými doskovými klenbami podopieranými drevenými stĺpmi spolu so stupňovito na emporách osadenými lavicami pojme 1 100 sediacich veriacich. Interiéru dominuje prostý až puritánsky výraz holých drevených konštrukcií zdobených len vyrezávanou lištou s motívom lipového listu lemujúcou spodnú hranu empôr. Hladké štíhle stĺpy nesúce klenbu sú ukončené náznakom iónskej hlavice. Centrálne usporiadaný priestor patrí k typu tzv. kazateľských chrámov.
Najvýraznejším objektom zariadenia je neskorobarokový oltár datovaný do roku 1771 a kazateľnica s volutovým baldachýnom z rovnakého obdobia. Oltárne obrazy, dielo S. Mialoviča, predstavovali šesť samostatných olejomalieb, ktoré možno meniť podľa cirkevných sviatkov. Organ umiestnený na empore za oltárom postavil banskobystrický majster M. Podkonický v roku 1764. Kostol je osadený v idylickom prostredí v tieni košatých líp a je príjemnou oázou pokoja a harmónie.
História a súčasnosť kostola
Drevený kostol postavili na pôdorysnom tvare kríža, pričom využili hrázdenú konštrukciu, ktorá sa na území Slovenska používala zriedka. Je dôkazom o vplyve cudzej stavebnej tradície. Tento typ konštrukcie bol charakteristický pre niektoré západoeurópske, najmä nemecké oblasti. Kostol z červeného smreka a dubu postavili na murovanom základe v rokoch 1725 a 1726. Výplne stien nosnej konštrukcie nesené sústavou stĺpikov a rámov spevnených diagonálami trámov, vzperami a rozperami tvoria zvislo kladené dosky. Sú umiestnené tak, že v exteriéri nechávajú vyniknúť hrázdenie, ktorého vyznenie potláčajú horizontálne v minimálne štyroch úrovniach umiestnené nízke pultové striešky obiehajúce okolo celého obvodu stavby. Ich primárnou úlohou bolo chrániť drevenú konštrukciu pred dažďom. Stavbu zastrešili vysokou, šindľom pokrytou strechou s valbami. Súčasťou areálu obohnaného jednoduchým oplotením bola aj samostatne stojaca drevená zvonica vybudovaná súčasne s kostolom rovnakou technikou. Jej strohému výrazu dodáva mimoriadne čaro cibuľovitá šindľom krytá strieška. Neďaleká budova fary, hoci v nej pôsobili viacerí významní kultúrni dejatelia, nie je súčasťou lokality svetového dedičstva. Centrálny vnútorný priestor zaklenutý valenými doskovými klenbami podopieranými drevenými stĺpmi spolu so stupňovito na emporách osadenými lavicami pojme 1 100 sediacich veriacich. Interiéru dominuje prostý až puritánsky výraz holých drevených konštrukcií zdobených len vyrezávanou lištou s motívom lipového listu lemujúcou spodnú hranu empôr. Hladké štíhle stĺpy nesúce klenbu sú ukončené náznakom iónskej hlavice. Centrálne usporiadaný priestor patrí k typu tzv. kazateľských chrámov.
Najvýraznejším objektom zariadenia je neskorobarokový oltár datovaný do roku 1771 a kazateľnica s volutovým baldachýnom z rovnakého obdobia. Oltárne obrazy, dielo S. Mialoviča, predstavovali šesť samostatných olejomalieb, ktoré možno meniť podľa cirkevných sviatkov. Organ umiestnený na empore za oltárom postavil banskobystrický majster M. Podkonický v roku 1764. Kostol je osadený v idylickom prostredí v tieni košatých líp a je príjemnou oázou pokoja a harmónie.