História

Kežmarok - kedysi slobodné kráľovské mesto a jedno z popredných miest celej krajiny. Dnes jedna z 18 mestských pamiatkových rezervácií na Slovensku, sídlo okresu a jedno z centier turistického ruchu pod Vysokými Tatrami.
Kežmarok vznikol zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov. Postupom času pribudli Poliaci, Maďari, Česi, Židia, Bulhari atď. Symbióza kultúr viacerých národností a výborná zemepisná poloha pri veľkej obchodnej ceste, spájajúcej Orient so severom Európy, umožnila rýchly hospodársky rozvoj vznikajúceho mesta.
Po mestských právach r. 1269 získal Kežmarok v 15. storočí ďalšie politické a hospodárske privilégiá, napr. právo slobodného rybolovu, slobodného výrubu lesov, právo dvoch, neskôr až štyroch výročných trhov, právo meča, právo používať erb a mesto získalo podvodom aj právo skladu, kvôli ktorému viedlo s ďalším popredným spišským mestom a večným súperom Levočou vyše storočnú vojnu.
Počas takmer 750 ročnej existencie Kežmarku prešlo cez jeho chotár celkove 13 vojen: boj s husitmi (1433), vyše 100-ročná vojna s Levočou (15. - 16. stor.), vojna o uhorský trón medzi poľským panovníkom Vladislavom s vdovou po uhorskom kráľovi Albertovi (1440), boje s bratríkmi (1441 - 1462), takmer 250 ročné boje s majiteľmi vlastného hradu (1463 - 1702), štyri stavovské povstania uhorskej šľachty v 17. stor. a jedno povstanie v 18. stor. - vtedy r. 1709 dobyli Kežmarok cisárske vojská a troch popredných mešťanov - Jakuba Kraya, Martina Lányho a Šebastiána Topertzera dali popraviť; mesto neobišla ani maďarská revolúcia v rokoch 1848-49, záverečné boje o Spiš v I. svetovej vojne a napokon koniec II. svetovej vojny.
Hoci mesto prežilo mnoho vojen, nešťastí, požiarov a epidémií, napriek tomu sa mu po hospodárskej stránke darilo - v 15. - 19. storočí pracovalo v meste vyše 40 cechov - prevažná väčšina obyvateľstva sa zaoberala remeslom a obchodom. Stáročné tradície má aj školstvo a kultúra. Hoci prvé správy o škole sú z r. 1383 - 1392 (čím by sa zaradila medzi prvých 8 škôl na území Slovenska), predpokladá sa, že škola existovala už o storočie skôr. S menom kežmarskej školy sú spojené aj prvé správy o hudbe (14. stor.), o divadelných predstaveniach (1523- 1524), prvé známe výlety do Vysokých Tatier (koniec 16. stor.). Centrom kultúrneho života vyšších vrstiev bol kežmarský hrad, tu sa od konca 16. stor. uskutočňovali filozofické dišputy, tu prekvitalo maliarstvo a hudba. V r. 1705 - 1708 pracovala v meste kníhtlačiareň Mateja Glasera - Vitriariho, ktoré vydávalo knihy slovenské, maďarské, nemecké i latinské.
História mesta sa odrazila aj v jeho architektúre, ktorá obsahuje každý stavebný sloh počnúc románskym. V meste sú 3 národné kultúrne pamiatky - evanjelické lýceum, socha Ukrižovaného Krista na hlavnom oltári Baziliky sv. Kríža - dielo majstra Pavla z Levoče a evanjelický drevený artikulárny kostol, ktorý je súčasne pamiatkou UNESCO. K ostatným pamiatkam patrí mestský hrad, kde je múzeum, areál okolo baziliky, radnica, zvyšky mestského opevnenia, barokový mariánsky kostol, nový evanjelický kostol, historický cintorín a mnohé meštianske domy.