História obce

V severnej časti Nízkych Beskýd, len 4 km severovýchodne od okresného mesta Svidník, na trase k poľsko-slovenskej štátnej hranici leží Ladomírová. Mierne zvlnený chotár obce ležiacej v doline Ladomírky v severovýchodnej časti pokrývajú listnaté lesy, najmä buky, hraby a brezy. Obec, ktorá vyrástla na významnej obchodnej ceste do Poľska cez Dukliansky priesmyk, založili ako súčasť makovického panstva na tzv. zákupnom práve. Prvá písomná zmienka z roku 1414 uvádza zálohovanie dediny Ladomerwagasa Jánovi Bubekovi. V 15. storočí tu zriadili mýtnu stanicu a od roku 1458 v obci stál menší kaštieľ, z ktorého kasteláni spravovali východnú časť hradného panstva. Od 18. storočia tu mali majetky Ladomírskovci. Najväčší počet obyvateľov prevažne rusínskeho pôvodu (takmer 1 000) obec dosiahla pred polovicou 19. storočia. Živili sa prácou v lese a pasením dobytka. Ešte začiatkom 20. storočia ako doplnkový zdroj obživy tkali plátno, plietli košíky a paličkovali čipky. V obci sa po prvej svetovej vojne usadili ruskí emigranti, ktorí v dvadsiatych rokoch 20. storočia postavili nový pravoslávny chrám a v roku 1924 založili kláštor s cirkevnou tlačiarňou. Počas karpatsko-duklianskej operácie v druhej svetovej vojne bola takmer celá obec zničená.