História obce

Obec dostala svoje pomenovanie podľa kríkov liesky, ktoré hojne rastú v jej okolí.Vzhľadom na nálezy nájdené archeológmi pri výskumoch blízkej Tupej a Ostrej skaly (kataster susedného Vyšného Kubína) môžeme predpokladať, že v chotári našej obce lovil praveký lovec už v mladšej dobe kamennej (5.-3. tisíc rokov pred n. l.) V tomto období sa už vytvárali priaznivé podmienky, ktoré privádzali vtedajšieho človeka k hospodárskym a spoločenským zmenám – k usadlému roľníctvu. Na osídlenie územia našej obce poukazuje nález bronzovej ihlice a stôp po jednoduchých stavbách na dolnom konci obce (niekdajší družstevný dvor). Nález je odborníkmi zaradený do mladšej a neskorej doby bronzovej, teda do rokov 1100-700 pred n. l. Samozrejme, že to nebolo osídlenie veľkého rozsahu, nebolo to osídlenie trvalé, ale naopak prerušované a treba ho brať v súvislostiach s osídlením Tupej a Ostrej skaly a významnými dopravnými komunikáciami, ktoré okolo našej obce prechádzali.
Prvá písomná zmienka je z roku 1325, keď sa Leštiny spomínajú pri vytyčovaní hraníc Vyšného Kubína. Ani po tomto roku neboli Leštiny trvale osídlené. Vzhľadom na členitosť terénu a nepriaznivé podmienky bola obec často vyľudnená a jej obyvatelia trpeli útlakom zemanov zo susedného Vyšného Kubína.Ako poddanská obec patrila Oravskému panstvu až do roku 1548, kedy ju kráľ Ferdinand I. spolu s Osádkou a Srňacím daroval za zásluhy príslušníkom rodiny Zmeškalovcov, ktorí prišli na Oravu zo Sliezska. Príslušníci tejto rodiny zastávali rôzne funkcie v politickom i verejnom živote a to až do začiatku 20. storočia. Mnohí z nich boli župní úradníci, poslanci na uhorskom sneme, ale aj spisovatelia (Jób Zmeškal, Jozef Zmeškal), hudobníci (Mikuláš Zmeškal –priateľ Ludwiga van Beethovena, Josepha Haydna i Wolfganga Amadea Mozarta), maliari (Anna Zmeškalová) a vynikli tiež v ďalších oblastiach.
Ľudia, ktorí žili na území Leštín, sa od najstarších čias prevažne zaoberali poľnohospodárstvom. O nejakej rozšírenej remeselníckej výrobe sa v obci nedá hovoriť. Pred rokom 1548 sa spomína v obci lom na mlynské kamene, kde sa však nachádzal, to dnes povedať nevieme. Môžeme predpokladať, že výstavbu kamenných obydlí kaštieľov a kúrií Zmeškalovcov realizovali miestni obyvatelia – poddaní, z ktorých niektorí iste boli dobrí murári, lámači a obrábatelia kameňa, ale i tesári či stolári. Potvrdzuje to aj fakt, že drevený kostolík bol postavený miestnymi občanmi, čo svedčí o ich obdivuhodnej šikovnosti. Pomerne hojne bolo rozšírené v obci mlynárstvo. Vzhľadom na malý počet obyvateľov a malú rozlohu obce tu boli až štyri mlyny. Najskôr patrili zemepánom a neskôr boli súkromné. Iste nemali veľmi čo na prácu, o čom svedčí častá zmena mlynárov v jednotlivých mlynoch a tiež tragické osudy ich rodín. Zmeškalovci mali v obci pivovar i pálenicu, v archívoch sa spomínajú jednotliví pivovarnícki a páleniční majstri, z ktorých vynikal najmä Ďurkovič. Rozšírené bolo tiež včelárstvo. Včelín sa spomína pri každej zemepanskej usadlosti, ale včelárili aj obyčajní ľudia. Učiteľ Jurák vraj predával med až do Juhoslávie. Táto tradícia pretrváva dodnes. A potom sa v obci uplatnili jednotlivci, ktorí vykonávali remeslá potrebné pri jej obyvateľov. Spomínajú sa obuvníci Mudroň, Gašparík; krajčíri Halaj, Buša, Reguly a iní. V zabezpečení väčšiny ďalších bežných denných potrieb si chudobní obyvatelia obce vedeli poradiť sami, prípadne využívali remeselníkov v susedných obciach, či v meste Dolný Kubín.
Od 17. storočia bola v Leštinách zriadená artikulárna evanjelická a. v. škola, v ktorej učili viacerí vynikajúci učitelia pedagógovia: Zachariáš Petrovič, Ľudovít Medzihradský, Adolf Medzihradský a iní, ktorí nemalou mierou prispeli k vzdelaniu takých osobností, ako boli Vavrinec Čaplovič, Pavol Országh Hviezdoslav.