- Titulka
- Čo je pamiatka UNESCO
- Pamiatky UNESCO na Slovensku
- Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
- Novinky a správy
- Kalendár akcií
- Fotogaléria
- Stanovy združenia
- Propagačné materiály
- Kontakty
Levoča v UNESCO
Lokalita SVETOVÉHO DEDIČSTVA
UNESCO
„Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia"
Lokalita „Spišský hrad a pamiatky okolia" zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
6. - 11. decembra 1993 na 17. zasadnutí Výboru svetového dedičstva v kolumbijskej Cartagene
Rozšírenie lokality o Levoču a schválenie nového názvu rozšírenej lokality SD „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia"
18. júna 2009 na 33. zasadnutí Výboru svetového dedičstva v španielskej Seville
Levoča predstavuje jeden z najstarších, najucelenejších a najhodnotnejších pamiatkových organizmov na Slovensku a spolu so Spišským hradom, Spišskou Kapitulou a prírodným prostredím v spojení s pútnickým fenoménom vytvára najhodnotnejšiu, historicky neporušenú oblasť stredovekého osídlenia Spiša, ktorá nemá obdobu v svojom rozsahu, rozmanitosti a stupni dochovania v európskom kontexte, nakoľko jednotlivé časti súboru nikdy spolu nesplynuli, ako je tomu v ostatných prípadoch. Spišský hrad, Spišská Kapitula a Levoča sú dokladom vývoja samostatných urbanistických typologických stredovekých sídel, aké sa nikde inde ako súbor na svete v takomto stave a typovom zastúpení nezachovali. Boli navzájom silne previazané, ovplyvňovali sa, ale nikdy nesplynuli do jedného celku. Zachovali sa vo svojej úplnej, nezmenenej a autentickej podobe, čím reprezentujú tento stupeň rozvoja spoločnosti v pôvodnom výraze a podobe.
V tom spočíva ich jedinečnosť, ktorá ich radí na zoznam SD, ako doklad významnej fázy vývoja v dejinách ľudstva (criterium iv).
Kritérium zápisu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
„Levoča, Spišský hrad a pridružené lokality Spišské Podhradie, Spišská Kapitula a Žehra tvoria pozoruhodný súbor vojenských, politických a náboženských prvkov typu, ktorý bol v stredovekej Európe bežný, málokde sa však zachoval v natoľko úplnom a nezmenenom stave." Oprávnenosť Levoče patriť do Zoznamu svetového dedičstva naznačil v roku 2002 zverejnený predbežný zoznam kultúrneho dedičstva, kde figurovalo rozšírenie existujúcej zapísanej lokality Spišský hrad a pamiatky okolia práve o Levoču a dielo Majstra Pavla na Spiši. V roku 2006 Mesto Levoča podalo žiadosť o spolufinancovanie projektu pod názvom „Spracovanie nominačného projektu Rozšírenie lokality Spišský hrad a pamiatky okolia o Levoču a Dielo Majstra Pavla na Spiši pre zápis do Zoznamu svetového dedičstva". Ministerstvo kultúry SR tento projekt podporilo. Výstupom spoločnej práce bol nominačný formulár, ktorý bol v januári 2007 odovzdaný Ministerstvu kultúry SR a Ministerstvu zahraničných vecí SR. Takmer dva roky prebiehalo hodnotenie oprávnenosti zápisu zo strany UNESCO a jeho odbornej inštitúcie ICOMOS domácimi i zahraničnými expertmi.
V roku 2009 bol zaradený na program 33. zasadnutia Výboru svetového dedičstva v španielskej Seville i bod rozšírenia existujúcej lokality o Levoču. Výbor Svetového dedičstva zložený zo zástupcov 21 štátov návrh na rozšírenie prijal a schválil aj nový názov tejto lokality, ktorý teraz znie: „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia".
Minister kultúry Daniel Krajcer 12.11.2010 slávnostne odovzdal primátorovi Levoče Miroslavovi Vilkovskému certifikát potvrdzujúci zápis historického centra Levoče do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Hodnoty mesta Levoče, ktoré majú z hľadiska významu pôvodnej lokality „Spišský hrad a pamiatky okolia" mimoriadne postavenie:
- pravidelné usporiadanie mesta a dochovaná urbanistická štruktúra, ktorá je dokladom
stredovekého vývoja urbanistických sídel na Spiši od opevneného hradu
(Spišský hrad) po slobodné kráľovské mesto (Levoča),
- jeho pôvodné urbanistické väzby na stredoveké obchodné a pútnické cesty
(dochované pôvodné vstupy do mesta),
- jeden z najvyspelejších a najlepšie zachovaných mestských fortifikačných systémov,
- silueta striech hustej zástavby s výraznými urbanistickými dominantami
sakrálnych a verejných objektov
- architektonické a umelecké hodnoty jednotlivých objektov
(svojou skladbou predstavujú typologickú a vývojovú rozmanitosť),
- intaktnosť pamiatkovej rezervácie (PR), nenarušená žiadnou prestavbou.
a spolu s pôvodným územím prvotného zápisu vytvára nedeliteľný celok.
Levoča bola zapísaná do UNESCO z dôvodu jej jedinečnosti, ktorá ju odlišuje od iných miest na Slovensku:
- zachovaný historický stredoveký urbanizmus mesta,
- zachovaný stredoveký hradobný systém mesta spolu s hradobnými priekopami,
- zachovaná typologická dispozícia stredovekého domu s jeho následnými
vývojovými etapami až dodnes.
Mimoriadne postavenie Levoče určuje aj jej autenticita. Objekty sú v prevažnej miere v pôvodnom materiálovom vyhotovení a zachovali si, až na výnimky, aj pôvodný účel a funkciu s pôvodným stredovekým konštrukčným riešením (zaklenuté priestory, drevené trámové stropy, komíny, svetlíky, pavlače), s pôvodnou stredovekou dispozíciou (meštianske domy s obytnou a obchodno-skladovou funkciou, remeselnícke domy, domy mestskej chudoby, cirkevné objekty – kostoly, kláštory, školy, radnica), s vyspelými umelecko-remeselnými detailmi, ktoré sú výsledkom činnosti veľkého množstva remeselných cechov v Levoči (kováčske práce – zábradlia, mreže, stolárske výrobky – brány, vyrezávané trámové stropy, kamenárske práce – stĺpy, schodiská, balustrády, ostenia a portály často s erbmi majiteľov, cechov a mesta podľa umiestnenia a vlastníka objektu), s umeleckou výzdobou fasád a interiérov – nástennými maľbami, štukovou výzdobou, sochárskou výzdobou v kameni, dreve, kove. Mesto Levoča vo svojom stredovekom rozsahu, určenom zachovaným hradobným systémom, polohou na kopci, obkolesenom vodou a hradbovou priekopou, ktoré nikdy neboli zlikvidované, nezaznamenalo vývoj ako väčšina miest prestavbou a extenzívnym rozvojom. Rozvoj mesta vplyvom postupnej straty hospodárskej funkcie bol pomerne slabý a mesto sa rozširovalo za pôvodnými stredovekými hranicami v dostatočnej vzdialenosti z dôvodov prírodných daností (voda, veľké prevýšenie terénu).
Tomu stredoveká Levoča vďačí za svoju celistvosť, ktorá sa prejavuje v pôvodnej stredovekej urbanistickej štruktúre, v 80 %-tnom zachovaní stredovekého systému opevnenia, vrátane parkánových múrov, hradbovej priekopy a hradbových terás, mestských brán (Košická, Menhartská, Poľská) a bášt (parkánové bašty v severnej a východnej časti, napr. pracháreň, otvorené bašty). Neporušenosť mesta sa prejavuje historickou siluetou mesta (výškovým členením, gradáciou smerom od hradieb k vrcholu kopca, bez narušenia modernou výškovou zástavbou) a historickými cestami na území Spiša, spájajúcich Levoču v smere západ – východ, juh – sever s Poľskom, pričom táto historická cesta sprístupňuje historické jadro mesta cez mestské brány.
Zdroj:
Magdaléna Janovská : Manažment plán 2012 – 2022 Levoča - ako súčasť lokality Spišský hrad a pamiatky okolia, Levoča : J plus J s.r.o., 2011
„Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia"
Lokalita „Spišský hrad a pamiatky okolia" zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
6. - 11. decembra 1993 na 17. zasadnutí Výboru svetového dedičstva v kolumbijskej Cartagene
Rozšírenie lokality o Levoču a schválenie nového názvu rozšírenej lokality SD „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia"
18. júna 2009 na 33. zasadnutí Výboru svetového dedičstva v španielskej Seville
Levoča predstavuje jeden z najstarších, najucelenejších a najhodnotnejších pamiatkových organizmov na Slovensku a spolu so Spišským hradom, Spišskou Kapitulou a prírodným prostredím v spojení s pútnickým fenoménom vytvára najhodnotnejšiu, historicky neporušenú oblasť stredovekého osídlenia Spiša, ktorá nemá obdobu v svojom rozsahu, rozmanitosti a stupni dochovania v európskom kontexte, nakoľko jednotlivé časti súboru nikdy spolu nesplynuli, ako je tomu v ostatných prípadoch. Spišský hrad, Spišská Kapitula a Levoča sú dokladom vývoja samostatných urbanistických typologických stredovekých sídel, aké sa nikde inde ako súbor na svete v takomto stave a typovom zastúpení nezachovali. Boli navzájom silne previazané, ovplyvňovali sa, ale nikdy nesplynuli do jedného celku. Zachovali sa vo svojej úplnej, nezmenenej a autentickej podobe, čím reprezentujú tento stupeň rozvoja spoločnosti v pôvodnom výraze a podobe.
V tom spočíva ich jedinečnosť, ktorá ich radí na zoznam SD, ako doklad významnej fázy vývoja v dejinách ľudstva (criterium iv).
Kritérium zápisu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
„Levoča, Spišský hrad a pridružené lokality Spišské Podhradie, Spišská Kapitula a Žehra tvoria pozoruhodný súbor vojenských, politických a náboženských prvkov typu, ktorý bol v stredovekej Európe bežný, málokde sa však zachoval v natoľko úplnom a nezmenenom stave." Oprávnenosť Levoče patriť do Zoznamu svetového dedičstva naznačil v roku 2002 zverejnený predbežný zoznam kultúrneho dedičstva, kde figurovalo rozšírenie existujúcej zapísanej lokality Spišský hrad a pamiatky okolia práve o Levoču a dielo Majstra Pavla na Spiši. V roku 2006 Mesto Levoča podalo žiadosť o spolufinancovanie projektu pod názvom „Spracovanie nominačného projektu Rozšírenie lokality Spišský hrad a pamiatky okolia o Levoču a Dielo Majstra Pavla na Spiši pre zápis do Zoznamu svetového dedičstva". Ministerstvo kultúry SR tento projekt podporilo. Výstupom spoločnej práce bol nominačný formulár, ktorý bol v januári 2007 odovzdaný Ministerstvu kultúry SR a Ministerstvu zahraničných vecí SR. Takmer dva roky prebiehalo hodnotenie oprávnenosti zápisu zo strany UNESCO a jeho odbornej inštitúcie ICOMOS domácimi i zahraničnými expertmi.
V roku 2009 bol zaradený na program 33. zasadnutia Výboru svetového dedičstva v španielskej Seville i bod rozšírenia existujúcej lokality o Levoču. Výbor Svetového dedičstva zložený zo zástupcov 21 štátov návrh na rozšírenie prijal a schválil aj nový názov tejto lokality, ktorý teraz znie: „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia".
Minister kultúry Daniel Krajcer 12.11.2010 slávnostne odovzdal primátorovi Levoče Miroslavovi Vilkovskému certifikát potvrdzujúci zápis historického centra Levoče do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Hodnoty mesta Levoče, ktoré majú z hľadiska významu pôvodnej lokality „Spišský hrad a pamiatky okolia" mimoriadne postavenie:
- pravidelné usporiadanie mesta a dochovaná urbanistická štruktúra, ktorá je dokladom
stredovekého vývoja urbanistických sídel na Spiši od opevneného hradu
(Spišský hrad) po slobodné kráľovské mesto (Levoča),
- jeho pôvodné urbanistické väzby na stredoveké obchodné a pútnické cesty
(dochované pôvodné vstupy do mesta),
- jeden z najvyspelejších a najlepšie zachovaných mestských fortifikačných systémov,
- silueta striech hustej zástavby s výraznými urbanistickými dominantami
sakrálnych a verejných objektov
- architektonické a umelecké hodnoty jednotlivých objektov
(svojou skladbou predstavujú typologickú a vývojovú rozmanitosť),
- intaktnosť pamiatkovej rezervácie (PR), nenarušená žiadnou prestavbou.
a spolu s pôvodným územím prvotného zápisu vytvára nedeliteľný celok.
Levoča bola zapísaná do UNESCO z dôvodu jej jedinečnosti, ktorá ju odlišuje od iných miest na Slovensku:
- zachovaný historický stredoveký urbanizmus mesta,
- zachovaný stredoveký hradobný systém mesta spolu s hradobnými priekopami,
- zachovaná typologická dispozícia stredovekého domu s jeho následnými
vývojovými etapami až dodnes.
Mimoriadne postavenie Levoče určuje aj jej autenticita. Objekty sú v prevažnej miere v pôvodnom materiálovom vyhotovení a zachovali si, až na výnimky, aj pôvodný účel a funkciu s pôvodným stredovekým konštrukčným riešením (zaklenuté priestory, drevené trámové stropy, komíny, svetlíky, pavlače), s pôvodnou stredovekou dispozíciou (meštianske domy s obytnou a obchodno-skladovou funkciou, remeselnícke domy, domy mestskej chudoby, cirkevné objekty – kostoly, kláštory, školy, radnica), s vyspelými umelecko-remeselnými detailmi, ktoré sú výsledkom činnosti veľkého množstva remeselných cechov v Levoči (kováčske práce – zábradlia, mreže, stolárske výrobky – brány, vyrezávané trámové stropy, kamenárske práce – stĺpy, schodiská, balustrády, ostenia a portály často s erbmi majiteľov, cechov a mesta podľa umiestnenia a vlastníka objektu), s umeleckou výzdobou fasád a interiérov – nástennými maľbami, štukovou výzdobou, sochárskou výzdobou v kameni, dreve, kove. Mesto Levoča vo svojom stredovekom rozsahu, určenom zachovaným hradobným systémom, polohou na kopci, obkolesenom vodou a hradbovou priekopou, ktoré nikdy neboli zlikvidované, nezaznamenalo vývoj ako väčšina miest prestavbou a extenzívnym rozvojom. Rozvoj mesta vplyvom postupnej straty hospodárskej funkcie bol pomerne slabý a mesto sa rozširovalo za pôvodnými stredovekými hranicami v dostatočnej vzdialenosti z dôvodov prírodných daností (voda, veľké prevýšenie terénu).
Tomu stredoveká Levoča vďačí za svoju celistvosť, ktorá sa prejavuje v pôvodnej stredovekej urbanistickej štruktúre, v 80 %-tnom zachovaní stredovekého systému opevnenia, vrátane parkánových múrov, hradbovej priekopy a hradbových terás, mestských brán (Košická, Menhartská, Poľská) a bášt (parkánové bašty v severnej a východnej časti, napr. pracháreň, otvorené bašty). Neporušenosť mesta sa prejavuje historickou siluetou mesta (výškovým členením, gradáciou smerom od hradieb k vrcholu kopca, bez narušenia modernou výškovou zástavbou) a historickými cestami na území Spiša, spájajúcich Levoču v smere západ – východ, juh – sever s Poľskom, pričom táto historická cesta sprístupňuje historické jadro mesta cez mestské brány.
Zdroj:
Magdaléna Janovská : Manažment plán 2012 – 2022 Levoča - ako súčasť lokality Spišský hrad a pamiatky okolia, Levoča : J plus J s.r.o., 2011