KULTÚRNE
A HISTORICKÉ PAMIATKY A MIESTA V LEVOČI
A JEHO OKOLÍ
V meste je zachované množstvo kultúrno-historických pamiatok.
Celkovo na území sídla Levoča je v
Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, ktorý vedie Pamiatkový
úrad SR evidovaných - 305 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok a 347
pamiatkových objektov, 284 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok a 823
pamiatkových predmetov. Unikátne je aj námestie, ktoré si zachovalo svoj
stredoveký tvar obdĺžnika o stranách v pomere 3:1, ktoré patrí k najväčším
námestiam tohto typu v Európe a spolu so zachovanými domami
svedčí o bohatstve mesta v stredoveku.
Vzhľadom na bohatstvo
historicko-umeleckých a architektonických kultúrnych pamiatok bolo
historické jadro mesta vyhlásené v roku 1950 za pamiatkovú rezerváciu. Pamiatková
rezervácia Levoča patrí medzi najzachovalejšie historické urbanistické celky na
Slovensku. Je typickou ukážkou kontinuálneho vývoja našich miest.
Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba v Levoči
Je
trojloďový kostol s mohutnou svätyňou. Bol postavený pred polovicou 14.
storočia, gotická etapa v poslednej štvrtine 14. storočia položila základ pre
súčasnú podobu kostola. V 15. storočí bola pristavaná severná
predsieň a južná predsieň s kaplnkou,
tzv. Korvínovské oratórium. V rokoch 1513-1522 bola nad kaplnkou sv. Juraja
pristavená bibliotéka, ktorá je jednou z prvých renesančných stavieb Levoče. Je
tu zachovaný unikátny súbor stredovekých oltárov z 15. a začiatku 16.
storočia. Interiéru dominuje svetoznámy,
najvyšší drevený gotický oltár v Európe – hlavný oltár, ktorý je dielom
stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a vznikol v rozpätí rokov 1507 - 1517 a má výšku 18,62 m. Vo farskom kostole sa nachádza jeden
z najväčších súborov sepulkrálnych pamiatok, zachovaných v rámci jedného chrámu
na našom území - náhrobné dosky z nezachovaného rodinného sarkofágu rodiny
Thurzovcov, súbor meštianskych epitafov (maľovaných aj sochárskych), súbor
stredovekých, renesančných a barokových lavíc a chrámový poklad so súborom
zlatníckych prác významného slovenského a stredoeurópskeho barokového zlatníka
Jána Szillásyho.
Levočská
radnica
Dotvára typologický rad stredovekých objektov
a predstavuje reprezentačnú verejnú budovu mesta. Pôvodne postavená v 14.
storočí, svoju súčasnú podobu získala po požiaroch v rokoch 1550 a 1599 (dobudované boli
arkády na južnej a západnej strane) a po neorenesančnej nadstavbe a
statickom zabezpečení koncom 19. storočia. Na južnej strane fasády sú fresky
pochádzajúce z roku 1615, ktoré predstavujú občianske cnosti - striedmosť,
opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Na poschodí sa nachádza
veľkolepá sieň s hviezdicovou klenbou a kamennými portálmi, mestskou
pokladnicou, nad vchodom do zasadacej siene aj s erbom mesta. Táto
zasadacia sieň je dodnes zachovaná s pôvodným interiérom, o čom
svedčí aj pôvodná obrazová vybavenosť a zariadenie. Budova radnice je dnes
spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 - 1661 a slúžila ako zvonica.
Klietka
hanby
Pochádza
približne zo 16. storočia, slúžila na trestanie ľahších deliktov. Pôvodne stála
na mieste dnešného evanjelického kostola. Neskôr bola majetkom a stála v parku
rodiny Probstnerovcov, v priestore dnešnej nemocnice. Stredoveký pranier rodina
darovala mestu v roku 1933, odkedy stojí pred radnicou. Pranier tvorí kovová
šesťhranná konštrukcia z prevliekaných prútov plného štvorcového priemeru,
kopulovito ukončená vo vrchole s lucernou.
Evanjelický kostol
Má
klasicistický štýl a postavili ho podľa architekta Antona Povolného v rokoch
1825-1837. Podoba tohto kostola reprezentuje príklad čistej klasicistickej
architektúry, je založená na pôdoryse gréckeho kríža, zaklenutá kupolou. Dojem
čistej priehľadnosti a jasnosti architektonického tvaroslovia umocňuje
nezdobený interiér, ktorému dominuje oltár v tvare antického portika s
monumentálnym obrazom v strede, ktorý namaľoval známy levočský maliar Jozef Czauczik predstavujúci Krista
kráčajúceho po mori. Vo vnútri sa nachádzajú tri empory, na
ktorých je organ, archív a hodnotná knižnica. V kostole sa zachoval vzácny
barokový drevený kríž a ďalší, kovaný kríž.
Hainov dom
Pôvodne
gotický Hainov dom na Námestí Majstra Pavla č. 40 má jedinečnú interiérovú renesančnú výzdobu
so vzácnym renesančným kamenným portálom a nástennými maľbami. V 19. stor.
tu bolo evanjelické lýceum, kde študovali mnohí štúrovci po odchode z Bratislavy.
Dnes sa v Hainovom dome nachádza stála expozícia Spišského múzea venovaná
výtvarnej kultúre na Spiši.
Meštiansky dom č.
42
Je
sídlom pošty. V roku 1903 prešiel radikálnou prestavbou. Levočská pečiatka
-von Leutschau z roku 1777 je najstaršou
známou poštmajstrovskou pečiatkou zo Spiša.
V roku 1863 zaviedli v Levoči prvú telegrafnú stanicu na
Spiši.
Máriássyho
dom
Stojí v západnej časti námestia s nádherným
kamenným portálom z roku 1530, pochádza z 15. storočia. Veľmi zaujímavý je aj
jeho renesančný dvor s arkádami, ktorý je typický pre mesto Levoča. Dom je
dokladom urbanistického vývoja mesta v období stredoveku
a renesancie, so zachovanou reprezentačnou prestavbou celej zástavby na
parcele v 2.polovici 17. storočia. Zachoval si značnú mieru autenticity
v dispozičnom riešení aj počte zachovaných architektonických
a výtvarných prvkov. Patrí k najhodnotnejším architektúram
v meste. Dom svojou dispozíciou a vybavením kamennými
architektonickými článkami reprezentuje typ šľachtického mestského sídla na
námestí , ktorý vlastnila rodina Mariássyovcov.
Krupekov
dom
Na námestí neunikne pozornosti pre svoju bohato
zdobenú fasádu maľbami a kvádrovaním zo 16. storočia. Nad vstupným portálom je
krupekovský erb s dvomi anjouovskými ľaliami a rozviatym akantom. V úrovni
okien poschodia sú medzi oknami tri figurálne výjavy - sv. Sebastián, sv.
Rodina a sv. Krištof. Dom patril významnému krakovskému kupcovi Šebastianovi
Krupekovi a svojou dispozíciou a vybavením kamennými architektonickými článkami
reprezentuje typ domu zámožného mešťana – kupca.
Spillenbergov
dom
Patril v 16.–17. storočí známej lekárnickej
rodine. Dom má dispozičné jadro z 15. storočia a zachovanú reprezentačnú prestavbu
celej zástavby na parcele v 17. storočí.
Dom je významný jedinečným architektonickým riešením hlavnej fasády
s bohatou výzdobou a pre Levoču atypicky riešeným vysokým atikovým
štítom. Hodnotu domu zvyšuje prostredníctvom majiteľa - rodina Spillenbergovcov,
ktorí patrili k významným osobnostiam mesta.
Mestské
divadlo
Druhé najstaršie na Slovensku, ktoré siaha do 13.
storočia sa nachádza v pôsobivom prostredí pamiatkových dominánt, na západnej
strane námestia. Pôvodne na tomto mieste stáli tri meštianske domy.
Rekonštrukciou bola budove vrátená, zvlášť divadlu, jej komorná podoba z
polovice 19. storočia podľa vzoru viedenského divadla. V tomto kultúrno -
spoločenskom komplexe sa nachádza kongresová sála, divadelná sála, dve kurzové
miestnosti, modrý salónik. Novootvorené mestské divadlo ponúka širokú paletu
divadelných vystúpení, kultúrnych podujatí, ale aj možnosť usporadúvania
kongresov, seminárov, školení a rôznych spoločenských stretnutí.
Obchodný
dom
Bol spolu so zlatníckymi dielňami časťou komplexu
budov v parku. Pôvodne tu bola škola, o čom svedčí erb oproti kostolu. V roku
1588 ju prebudovali na školu vyššieho typu. Nachádzala sa tu tiež mestská
zbrojnica. Budovy boli spojené v jeden celok v rokoch 1587 - 1588. Po prestavbe
v rokoch 1810 a
1858 - 1862 slúžila ako reálne gymnázium, kasíno, cukráreň, reštaurácia i byty.
Dnes, opäť zreštaurovaná, slúži administratívnym účelom.
Veľký
župný dom
Bol postavený v rokoch 1806-1837 architektom z
Egru Antonom Povolným ako sídlo administratívy pre Spišskú župu, ktorej sídlom
bola od 16. storočia až do konca roku 1922 Levoča. Klasicistický sloh pritom
prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií.
Župný dom svojím pôdorysným a výškovým vývinom má charakter paláca, charakteristickými
prvkami sú mohutný nástupný vestibul prízemia s priľahlým monumentálnym
schodiskom, slávnostná sála poschodia a dvojtraktová dispozícia s chodbou po
vnútornom obvode dvora. Najcennejším prvkom domu je jeho fasáda, ktorá je
pozoruhodným dokladom kultivovanosti stavebníkov a ich rozhľade po stavebnej
produkcii v európskom merítku. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom
Uhorsku. Dnes opäť zreštaurovaná budova slúži administratívnym účelom.
Malý
župný dom
Je dom č. 60, ktorého fasáda má sgrafitovú výzdobu
a medzi oknami je znázornený erb Spišskej župy. Dom je dokladom vývoja
stredovekého meštianskeho domu od gotického obdobia, kedy bol postavený, cez
rozsiahle renesančné prestavby a úpravy v 19. stor. a v 20. storočí so
zachovanými architektonickými detailmi a konštrukciami z rôznych období. Po
postavení Veľkého župného domu v ňom zostali len menšie župné úrady a väznica.
Dnes sa tu nachádza župný archív.
Thurzov
dom
Je
dom č. 7 na námestí a odlišuje sa od ostatných meštianskych domov svojou zachovalou
renesančnou atikou. Na fasáde ma bohatú sgrafitovú výzdoby z roku 1903–1904.
Dom vznikol spojením dvoch pôvodných budov z 15. storočia. Do roku 1532 patril
významnej levočskej rodine Thurzovcov, po ktorej bol aj pomenovaný. Významný
stredoveký dom stavebne doplnený v renesancii, baroku a klasicizme
s množstvom hodnotných a autenticky zachovaných remeselných detailov a
architektonických prvkov, Dnes je Thurzov dom sídlom Štátneho oblastného
archívu.
Dom
majstra Pavla
Nachádza
sa na východnej strane námestia pod č. 20. V tomto dome žil a tvoril rezbár
Majster Pavol z Levoče, autor hlavného oltára z chrámu sv. Jakuba, ale aj iných
významných diel. Vzhľad domu sa zachoval od 15. a 16. storočia až dodnes.
Objekt svojou dispozíciou a vybavením kamennými architektonickými článkami
reprezentuje typ spišského dvojtraktového domu s prejazdom a s dvorovým krídlom
zámožného mešťana. V súčasnosti sa v jeho interiéroch nachádza múzeum Majstra
Pavla.
Brewerová
tlačiareň
Slávnu Brewerovú tlačiareň v Levoči založil
Vavrinec Brewer v roku 1625, v dome na Námestí Majstra Pavla č. 26. V
tlačiarni boli vydané vzácne tlače.
Medzi najznámejšie patria štvorjazyčný
Orbis Sensualium pictus (Svet v obrazoch) od Jana Ámosa Komenského
či Tranoscius od slávneho slovenského kancionála Juraja Tranovského. V
budove bývalej tlačiarne je dnes hotel Arkáda.
Múzeum
špeciálneho školstva
Má
sídlo na Námestí Majstra Pavla č. 28 v meštianskom dome z konca 15.
stor. Je to špecializované zariadenie s celoslovenskou pôsobnosťou. Dokumentuje
rozvoj špeciálneho školstva a špeciálnych zariadení s celoslovenskou
pôsobnosťou. Je jediným múzeom svojho druhu na Slovensku.
Gymnázium J. F.
Rimavského
Z námestia môžeme vyjsť
malou uličkou, tzv. gymnaziálnym prechodom, ktorý sa nachádza v jeho juhozápadnej
časti a ocitneme sa pred
majestátnou a úchvatnou budovou dnešného Gymnázia Jána
Francisciho-Rimavského, pomenovaného podľa známeho slovenského národného
buditeľa. Veľkoryso riešená stavba, bola postavená v eklektickom
secesno-neoklasicistickom slohu. V roku 1767 bolo na jej mieste založené prvé reálne
gymnázium na Spiši spravované jezuitami, ktorí využívali aj objekt stredovekého
minoritského kláštora.
Gymnaziálny
kostol
Gymnaziálny alebo čierny kostol pochádza z prvej
polovice 14. storočia. Je to jeden z najväčších kostolov na Slovensku, ktorý je
ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky. Postavila ho známa
levočská stavebná huta. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom
slohu, avšak prvky gotickej architektúry sú zachované. Mohutnosťou vyniká
hlavný oltár s gotickou sochou Madony z 15. storočia a s barokovými sochami
uhorských kráľov a jezuitských svätcov. V sakristii sa nachádza maľba z prvej
polovice 14. storočia, znázorňujúca Ukrižovanie, nad portálom do sakristie je
Smrť a Nanebovzatie Panny Márie. Na severnej strane lode sa nachádzajú morality
- skutky milosrdenstva, ktoré sú vyobrazené realisticky, kým v chráme sv.
Jakuba je ich stvárnenie symbolické. Stred kláštorného komplexu tvorí jedinečná
gotická krížová chodba s fragmentmi gotických nástenných malieb a v centre s
rajským dvorom, spojená s kostolom cez sakristiu s pôvodným
mobiliárovým vybavením.
Barokový
kostol sv. Ducha – minoriti
Nachádza
sa za Košickou bránou. Je postavený na mieste najstaršieho levočského kostola,
ktorý po požiari v roku 1747 zbúrali. Postavili ho v rokoch 1748 -1755. Súbor
kláštorných objektov má pôdorys v tvare písmena U. Kostol je jednoloďový, v
zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na priečeli kostola Vás záujme nástenná
maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky. Tento kostol je jedným z nemnohých
zachovaných barokových kostolov na Spiši. Barokový kostol má jednotnú maliarsku
výzdobu klenieb od A.Trtinu, celistvo zachovanú interiérovú plastickú a
maliarsku výzdobu s mnohými hodnotnými architektonickými a umelecko-remeslenými
prvkami a je z prevažnej miery autentický. Jednoloďový kostol
s rovným uzáverom svätyne, pristavanou nárožnou západnou vežou patrí medzi
typologicky rozšírené sakrálne barokové stavby v regióne Spiš a od svojho
vzniku neprešiel stavebnými úpravami.
Mestské
hradby
Počiatky výstavby opevnenia viacero bádateľov
predpokladá už koncom 13. storočia, počiatky výstavby najväčšej časti dodnes
zachovaného opevnenia siahajú do prvej polovice 14. storočia, keď bola ustálená
urbanistická koncepcia mesta. Vyspelý a
zložitý systém opevnenia Levoče je špičkovou ukážkou stredovekého
fortifikačného staviteľstva európskeho významu a spolu s opevnením Spišského
hradu predstavujú trvalú hodnotu pre SD. Tvar mestského opevnenia vychádza z
pôdorysného rozvrhu mesta a z terénnych daností. Jeho dve hlavné brány –
Košická (Horná) a Dolná boli súčasťou sústavy bášt, ktorých počet sa
v priebehu vývoja menil. V polovici 16. storočia sa uvádza 13, o sto rokov
neskôr vzrástol ich počet na 16, dodnes je ich zachovaných 13.Celková dĺžka
kamenných hradieb bola približne 2,5
km.
Námestie Štefana
Kluberta
Všetky slovenské významnejšie mestá majú
pozoruhodné stavby postavené v eklektickom slohu. V Levoči je v tomto slohu
celé námestie, v súčasnosti nazývané Námestie Štefana Kluberta, kedysi známe aj ako Alžbetino námestie. V roku 1892
bol vybraný pozemok pri Košickej bráne a ako prvá bola postavená v rokoch
1897-1899 budova pre Kráľovskú štátnu reálnu školu, v ktorej momentálne
sídli Základná škola Štefana Kluberta. Oproti škole začali hneď s výsadbou
parkových drevín a záhonov. Na mieste vyšného hostinca "K trom
ružiam" postavili v rokoch 1900-1902 justičný palác, budovu krajského
súdu-Sédriu. Námestie dotvorila tretia budova, budova Štátnej vyššej
dievčenskej školy, v ktorej sa dnes
nachádza škola pre nevidiacich. Všetky stavby realizoval prešovský
staviteľ Ján Gasch. Park bol majstrovským dielom záhradného architekta, v
každom ročnom období bol farebne pestrý. V
parku stála socha cisárovnej Sisi, po ktorej bolo námestie pomenované
Alžbetino. Cisár František Jozef s manželkou mal Levoču navštíviť v roku 1898.
Levočania sa na vzácnu návštevu pripravili so všetkou pompéznosťou. Tesne pred
príchodom cisárskeho páru sa dozvedeli, že milovaná cisárovná bola zavraždená.
Kostol Navštívenia Panny Márie – bazilika minor
Na strmom kopci,
severne od mesta, zvanom Mariánska hora, sa vypína Kostol Navštívenia Panny
Márie - bazilika minor, ktorá je filiálkou hlavnej mariánskej baziliky
v Ríme. K bazilike vedie pútnická cesta olemovaná lipovou alejou
zapísanou v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Popri ceste sa nachádza 5
kaplniek. Mariánska hora je jedným z najvýznamnejších miest charakterizujúcich
historickú Levoču.
Je pútnickým miestom už od stredoveku a údajne tu stál sakrálny objekt už pred
vpádom Tatárov. O rozvoj mariánskeho kultu sa zaslúžili až minoriti v 14.
stor. Púte sa tu konajú každoročne v prvý júlový víkend a navštevujú
ich pútnici z celého Slovenska i zo zahraničia. Európskym združením mariánskych
pútnických miest bola zaradená medzi svetové pútnické centrá. V roku 1995 bola jedným s
cieľov návštevy Svätého otca na Slovensku.
Lokalita Kohlwald
(Uhliská)
Levoča uchováva aj pamiatky viažuce sa
k pôsobeniu štúrovcov v meste.
Medzi ne patrí aj zaniknutá horáreň
v lokalite Kohlwald (Uhliská) – pamätné miesto stretávania
štúrovcov v 30. a 40. rokoch 19. stor., keď Janko Francisci
pôsobil na levočskom lýceu. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesúry na
bratislavskom evanjelickom lýceu sa Levoča ocitla v centre slovenského
národného hnutia. Jeho žiaci odišli
v marci 1844 na protest zo školy a za miesto štúdií si vybrali
Levoču. Bolo to obdobie predrevolučných rokov 1844 – 1848. Počas víkendov
prichádzali mladí štúrovci k spomínanej horárni pod starými lipami
neďaleko od Levoče a tu šermovali,
tvorili, recitovali, duchovne aj literárne zreli.
Zdroj:
Gabriela
Hudáková , Dana Kristeková , Marek Styczynski : Stary Sacz a Levoča-
Karpatské mestečká s klímou, Krakow : Amistad Spolka z o.o.,2011
Bambow
: Levoča – sprievodca mestom a okolím , 2003
Ing.
arch. Adriana Klingová, Ing. arch. Peter Kling : Veľké malé pamätihodnosti 2. – Pamätihodnosti v lokalite zapísanej
v Zozname svetového dedičstva UNESCO – Levoča a Spišské Podhradie,
Levoča : Občianske združenie KRÁSNY SPIŠ,
2011
Magdaléna
Janovská : Manažment plán 2012 – 2022
Levoča - ako súčasť lokality Spišský hrad a pamiatky okolia, Levoča :
J plus J s.r.o., 2011
http://www.levoca.sk/