Spišské Podhradie:
- Titulka
- Čo je pamiatka UNESCO
- Pamiatky UNESCO na Slovensku
- Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
- Novinky a správy
- Kalendár akcií
- Fotogaléria
- Stanovy združenia
- Propagačné materiály
- Kontakty
Pamiatky
Spišský hrad
Malebná ruina Spišského hradu leží v Hornádskej kotline ohraničenej Levočskými vrchmi zo severu a mohutnou hradbou Braniska z východu. Hradné múry sú akoby pokračovaním vápencového brala týčiaceho sa uprostred kotliny, odkiaľ „dozerá" na Spišské Podhradie a celé okolie.
Spišský hrad predstavuje poslednú vrstvu prastarého osídlenia vyvýšeniny strážiacej staré obchodné cesty. Najstaršie stopy osídlenia hradného návršia pochádzajú z 5. tisícročia pred n. 1. Ďalšie osídľovanie ľudom púchovskej a bukovohorskej kultúry v druhej polovici 3. tisícročia pred n. 1. podnietili bohaté povrchové ložiská medi. Usadili sa však na svahoch neďalekého masívu Dreveníka. Na hradnom kopci si koncom 2. tisícročia pred n. 1. vybudoval opevnené výšinné sídlisko s akropolou aj ľud púchovskej kultúry. Mohutný prstenec zemných valov, ktorý sa vyníma na východných svahoch hradného kopca, chráni hradisko a plošne presahuje areál stredovekého hradu, sa viaže práve na toto obdobie. Neskôr si na Dreveníku hradisko vybudovali aj Slovania, pričom sa predpokladá, že toto centrum plnilo správnu funkciu až do 12. storočia, v ktorom sa spišský región definitívne začlenil do nového štátneho útvaru - Uhorska.
Hoci o úlohe Spišského hradu v tomto období nejestvujú priame listinné dôkazy, je pravdepodobné, že tu sídlilo aj najstaršie správne centrum komitátu. Z hľadiska vývoja stredovekého hradu šlo o prvotné obdobie. V tom čase na akropole stála mohutná obytná a zároveň obranná veža francúzskeho typu (donjon), ktorá dosahovala v priemere viac ako 22 m. Neďaleko nej do skaly vyhĺbili cisternu a celý areál opevnili. Veža, ktorá vďaka kamennému opevneniu odolala aj tatárskemu vpádu v rokoch 1241 a 1242, sa však na prelome 12. a 13. storočia zrútila v dôsledku geologickej nestability podložia. Mohutný románsky palác týčiaci sa na najvyššom mieste brala vybudovali počas tejto etapy rozvoja hradu. Patrí k nemu aj mohutná hradba nepravidelného pôdorysu sledujúca okraje skalného brala. Opevnený areál sprístupňovala brána na juhozápadnej strane. Do stredu opevneného areálu umiestnili mohutnú valcovú útočnú vežu, ktorú do dnešnej podoby upravili v 15. storočí. O prestavbe existujúceho sídla svedčí listina z roku 1249, v ktorej kráľ zaväzuje spišského prepošta k obrane hradu, pričom mu povoľuje na vhodnom mieste postaviť palác a vežu. Prepošt Matej tu pre vlastné potreby vybudoval aj kaplnku, z ktorej sa zachovali len časti západného uzáveru a južnej steny. K rozšíreniu hradu došlo na sklonku vlády Anjouvcov, keď na prístupovej západnej strane vzniklo rozsiahle predhradie obohnané hradbou zakončenou cimburím. V polovici 15. storočia, keď tu sídlili vojská Jana Jiskru z Brandýsa chrániace záujmy maloletého kráľa Ladislava Pohrobka, sa hrad rozrástol o rozsiahle fortifikácie s centrálnou pevnôstkou na juhozápadnej strane. Slúžili na utáborenie bratríckeho vojska. V druhej polovici 15. storočia sa dovtedy kráľovský hrad dostal ako odmena za zásluhy v boji proti Turkom i bratríkom do rúk bratov Imricha a Štefana Zápoľských, ktorí sa pustili do rozsiahlej opravy a prestavby v gotickom duchu. Traduje sa, že v hrade sa Štefanovi narodil syn Ján, posledný uhorský kráľ pred nástupom Habsburgovcov. V západnej časti horného hradu postavili okolo novej kaplnky palác. Pri ďalšej, tentoraz renesančnej prestavbe Thurzovci premenili románsky palác na zbrojnicu a staršie obytné stavby upravili. Na východnej strane zmodernizovali opevnenie a skrátili vstup do horného hradu cez nový portál sprístupnený po rampe. Pri budovaní novej cisterny zužitkovali konštrukcie zaniknutej románskej obytnej veže. Z čias Thurzovcov sa zachovalo niekoľko povestí, z ktorých viaceré sa viažu k láske Juraja Thurzu a Dorky Révayiovej.
Zabudnutý vejár
Ľahtikársky hradný pán Juraj Thurzo na jednej hradnej zábave nevedel spustiť zrak z Dorky Révayiovej. Počas celého večera snoval plány, ako krásavicu zvedie. Dorka mu však nedala nijakú príležitosť a až do rána sa mu vyhýbala. Thurzo však na ňu nedokázal zabudnúť ani po jej odchode. Pomohla mu náhoda, resp. zabudnutý vejár. Dorka sa poň vrátila a netušila, že na ňu za závesom číha Thurzo. Skončila zrazu v náručí hradného pána, avšak zmätená sa mu vytrhla z objatia a prenasledovaná zaľúbencom vyskočila z okna. Vystrašenému Thurzovi pomohla ďalšia náhoda, pretože pri páde z okna sa Dorka zachytila o krík a nič sa jej nestalo. Hradný pán sa jej veľmi-preveľmi ospravedlňoval a na znak nekonečnej lásky ju hneď požiadal o ruku. Dorka nakoniec neodolala a do mesiaca v hrade usporiadali svadbu.
Po vymretí Thurzovcov nový majiteľ hradu Štefan Csáky zameral poslednú prestavbu na západné krídlo horného hradu a na niektoré doplnenia a úpravy budov. Z tohto obdobia pochádza opevnenie pred vstupnou bránou, z ktorého sa zachovali murované stĺpy. Hrad, ktorý stratil vojenskú funkciu, spustol a v roku 1780 vyhorel. Csákyovci ho spolu s okolitými majetkami vlastnili do roku 1945. Vtedy však už bývali v pohodlnejších kaštieľoch v okolí.
Opis lokality
V strede opevneného priestoru horného hradu stojí obranná, v jadre románska veža, za ktorou sa nachádza neskorogotická kaplnka. Medzi týmito stavbami vidieť stopy po zrútenej, neobyčajne mohutnej valcovej veži prvotného hradu z 12. storočia, ktorú neskôr upravili na cisternu. V zadnej časti nádvoria sa vyníma románsky palác, východnú hradbu lemujú pozostatky obytných, prevádzkových a obranných objektov a pri západnej hradbe stoja paláce Zápoľských, ktoré Csákyovci zjednotili a na dvorovej strane doplnili arkádovými chodbami a pavlačami. Do horného hradu sa vstupuje cez neskororománske predhradie, kde sa nachádzajú zvyšky obytnej veže spišského prepošta, voziarne a remeselníckych dielní. Predhradie je prístupné bránovou vežou zo stredného hradu, ktorý plnil obranné a hospodársko-prevádzkové funkcie. Na jeho nádvorie sa vchádza bránovou vežou s vlčou jamou a predstavaným barbakánom, ktorý dodatočne zabezpečili nezvyčajnou palisádou uchytenou v ťažkých murovaných stĺpoch. Na juhozápade sa k hradbe stredného hradu pripája rozľahlé nádvorie dolného hradu chránené trojicou hranolových veží, z ktorých stredná je priechodná a slúžila ako vstupná brána. V strede nádvoria sa nachádza náznakovo zrekonštruovaná kruhová veliteľská pevnôstka Jiskrových vojsk a na severozápade pri hradbe vidieť stopy pristavaných stajní.
Spišská Kapitula
Do kompozičného protipólu Spišského hradu sa vyvinulo pôvodne cirkevné mestečko Spišská Kapitula. Jej predchodcom odkrytým na neďalekej Pažici bol ešte v predrománskom období pomerne veľký, pravdepodobne benediktínsky kláštor zasvätený sv. Martinovi. Jeho počiatky možno siahajú až do 9. storočia. Po vzniku prepoštstva založeného asi koncom 12. storočia a súvisiaceho s prítomnosťou nemeckých „hostí" na Spiši sa od polovice 13. storočia postupne formoval areál cirkevného mestečka s prepoštským palácom a kanóniami. Stal sa sídlom prepošta, ktorý pôvodne býval v hrade, kapituly a tzv. vierohodným miestom. V mestečku dodnes sídli cirkevná správa. Na stáročnú tradíciu lokality nadväzuje aj Kňazský seminár.
Opevnenej zástavbe zoradenej okolo jedinej komunikácie dominuje biskupská Katedrála sv. Martina s impozantným dvojvežím. Trojloďový bazilikálny chrám s emporou a (ako naznačujú posledné výskumy) pôvodne aj s transeptom začali stavať v rokoch 1245 až 1273. Práve tieto nálezy poukazujú na priamy vplyv nemeckých stavebných hút na výstavbu. Románske obdobie popri oboch vežiach so združenými zvukovými oknami reprezentuje hlavný západný bohato profilovaný vstupný portál, ktorého pôvodný výraz narušili necitlivé reštaurátorské zásahy z konca 19. storočia. V interiéri chrámu sa k románskemu obdobiu radia najmä dva rady klenbu nesúcich stĺpov s charakteristickými hlavicami. Pochádzajú pravdepodobne z dielne tých istých majstrov ako stĺpiky na románskych oknách románskeho paláca v Spišskom hrade. Prestavba chrámu v gotickom duchu sa začala v roku 1433. Pôvodný bazilikálny priestor s prevýšenou hlavnou loďou sa pri nej nadmurovaním bočných stien zmenil na halový. Hlavnú loď zaklenuli sieťovou klenbou, obe bočné lode hviezdicovými klenbami. Na mieste pôvodnej severnej Kaplnky Tela Kristovho začali Zápoľskí, ktorí sa koncom 15. storočia stali dedičnými županmi Spiša, budovať pohrebnú kaplnku. Stavali ju podľa kaplnky v Spišskom Štvrtku čerpajúcej vzory z elegantnej parížskej Saint Chapelle. Jej samostatná architektúra sa aj v exteriéri odlišuje vysokými opornými piliermi ukončenými gotickými krížmi. V roku 1499 do kaplnky pochovali palatína Štefana, otca kráľa Jána Zápoľského. Spolu s epitafom jeho brata Imricha, ktorého telo tiež umiestnili do kaplnky, patrí miesto Štefanovho posledného odpočinku k najkrajším renesančným náhrobkom na Slovensku. V roku 1776 sa chrám stal biskupskou katedrálou, čo následne ovplyvnilo snahy biskupov o jeho modernizáciu. Najväčšie zásahy sa uskutočnili v rokoch 1873 až 1889 pod vedením šopronského architekta F. Storna. Ich výsledkom bola nielen úprava dvoj vežia a niektorých architektonických článkov a nové maľby v interiéri, ale aj zásahy do predtým zbarokizovaných oltárov.
Napriek mnohým úpravám a zásahom sa v interiéri zachovalo mimoriadne cenné zariadenie, v ktorom sa popri architektúre vyníma najmä kolekcia pôvodných 13 gotických krídlových oltárov, neskôr doplnená o ďalšie. Pôvodné oltáre sa viažu na prestavbu ukončenú v roku 1478. Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia oltáre Klaňania Troch kráľov, oltár sv. Michala a oltár Smrti Panny Márie. K najzachovanejším patrí oltár Korunovania Panny Márie v kaplnke Zápoľských. Hlavný oltár upravili počas regotizácie. Z ostatného inventára chrámu zaujmú sochy, náhrobné tabule prepoštov, mortuáriá a ďalšie náhrobky kanonikov. Mimoriadne zaujímavá je nástenná maľba z roku 1317 s motívom korunovácie kráľa Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa, ktorá naznačuje vzťah kapituly k panovníckemu dvoru. V katedrále sa nachádza aj najstaršia známa románska plastika na Slovensku nazývaná Leo albus.
Centrálnu časť mestečka s chrámom obohnali opevnením v 14. storočí. Koncom 16. storočia k jednoduchému kamennému opevneniu na západnej strane pridali vstupnú vežu. Hradby obiehajúce okolo celého cirkevného mestečka vybavené strieľňami a spevnené malými kruhovými alebo polkruhovými baštami pochádzajú z rokov 1662 až 1665. Smerom ku Spišskému Podhradiu vybudovali v oboch rohoch polygonálne bašty.
Druhým najvýznamnejším objektom zástavby je biskupský palác. Pôvodný prepoštský palác z prvej tretiny 13. storočia, ktorý je v súčasnosti zakomponovaný do východnej časti budovy, zväčšili v 15. storočí pri prestavbe baziliky. V barokovom duchu ho prestavali v rokoch 1652 až 1656. Z tejto prestavby pochádza reprezentačné schodisko a maľby na klenbe kaplnky na prízemí. Nad vchodom na priečelí budovy je vo výklenku plastika Madony z roku 1753. V tomto období pri barokovej úprave záhrady paláca postavili aj pôvabnú hodinovú vežu, ktorá slúžila ako vchod do záhrady. Pomerne rozložitou stavbou vymykajúcou sa z prostredia Spišskej Kapituly je Kňazský seminár. Vznikol spojením učiteľského ústavu a bývalého seminára z rokov 1810 až 1815. Školu tu otvorili jezuiti, ktorým v roku 1646 darovali pozemok bývalého hostinca a bytu kňaza starajúceho sa o kaplnku Zápoľských. Po zrušení jezuitskej rehole dostalo školu do majetku novozriadené biskupstvo. Seminár prestavali začiatkom 19. storočia, neskôr ho v tridsiatych rokoch 20. storočia opäť prestavali a nadstavali.
Pomerne jednoduchý koncept radovej zástavby vlastného mestečka sa rozvinul okolo jedinej ulice vedúcej od Dolnej brány k Hornej bráne. Počet domov sa ustálil asi na 30. Podstatu zástavby mestečka tvoria tzv. kanónie - domy kanonikov.
Kanónie
Domy kanonikov sú väčšinou v jadre pôvodne gotické, neskôr renesančne a barokovo upravované. Tieto zväčša jednoposchodové objekty tvoril vpredu byt kanonika, oproti na pozemku stál objekt, v ktorom bývalo služobníctvo. S hlavnou stavbou prepájal dom kanonika múr so vstupom pre peších a s bránou pre vozy. V hĺbke pozemku boli v záhrade situované hospodárske stavby a sýpky. Kanónie, pôvodne zastrešované šindľovými strechami, si v mnohých prípadoch zachovali cenné renesančné prvky a detaily, neskôr však zväčša nadobudli barokový výraz.
Žehra
Na dohľad od Spišského hradu, pôvabne umiestnený na kopci v juhovýchodnej časti obce Žehra, stojí uprostred ohradeného cintorína rímskokatolícky Kostol sv. Ducha s charakteristickou cibuľovou báňou na veži. Stavbu ranogotického kostola s pravouhlo ukončeným presbytériom a vstupom z juhu, ktorá vznikla pod vplyvom spišskokapitulskej stavebnej huty pracujúcej na výstavbe katedrály, povolil komesovi Sygraymu prepošt Mutmer v roku 1275. V rámci gotickej prestavby v druhej polovici 15. storočia zaklenuli pôvodne jednoloďovú stavbu so štvorcovým presbytériom na stredný stĺp, čím sa zaradila k skupine pre Spiš charakteristických gotických dvojloďových kostolov. Ostatné stavebné etapy už výraznejšie nezasiahli do jednoduchého vonkajšieho vzhľadu kostola. Jeho najzaujímavejšou súčasťou sú nástenné maľby pochádzajúce z niekoľkých etáp, ktoré objavili v 19. storočí a odkryli a reštaurovali v 20. storočí. Najstaršiu vrstvu predstavujú konsekrač- né kríže a nástenná maľba Kalvárie z 13. s ročia v južnej predsieni pôvodného vstup Fresky v lodi a presbytériu vznikali postup v rokoch 1370 až 1380,1420 až 1430 a od prv polovice 15. storočia, pričom niektoré z nie sa prekrývajú. Maľby prezrádzajú byzantské vplyvy a vplyv talianskych smerov stredovekej maľby. Z množstva výjavov, ktoré v pásoch zobrazujú mariánsky a christologický cyklus, výjav Poslednej večere či Ladislavovskú legendu, sa pozornosť sústreďuje na zobrazenie Stromu života v dekoratívnom ráme na severnej strane lode. Tento obraz plný symbolov predstavuje stredovekú „bibliu chudobných" približujúcu jej obsah tým, ktorí nevedeli čítať. Jedinečné archaické zobrazenie Svätej Trojice ako jedného tela s tromi hlavami so spoločnou svätožiarou z prvej polovice 14. storočia je v severnom poli klenby presbytéria. Na vonkajšej stene víťazného oblúka zobrazili výjav Posledného súdu. Hlavný oltár pochádza z polovice 17. storočia, v bočnom oltári sú však plastiky zo 14. storočia. Aj tento drobný a na prvý pohľad skromný dedinský kostolík dáva bohatým interiérom najavo, že mnohé netušené poklady Spiša sa často ukrývajú za nenápadnými fasádami.
Malebná ruina Spišského hradu leží v Hornádskej kotline ohraničenej Levočskými vrchmi zo severu a mohutnou hradbou Braniska z východu. Hradné múry sú akoby pokračovaním vápencového brala týčiaceho sa uprostred kotliny, odkiaľ „dozerá" na Spišské Podhradie a celé okolie.
Spišský hrad predstavuje poslednú vrstvu prastarého osídlenia vyvýšeniny strážiacej staré obchodné cesty. Najstaršie stopy osídlenia hradného návršia pochádzajú z 5. tisícročia pred n. 1. Ďalšie osídľovanie ľudom púchovskej a bukovohorskej kultúry v druhej polovici 3. tisícročia pred n. 1. podnietili bohaté povrchové ložiská medi. Usadili sa však na svahoch neďalekého masívu Dreveníka. Na hradnom kopci si koncom 2. tisícročia pred n. 1. vybudoval opevnené výšinné sídlisko s akropolou aj ľud púchovskej kultúry. Mohutný prstenec zemných valov, ktorý sa vyníma na východných svahoch hradného kopca, chráni hradisko a plošne presahuje areál stredovekého hradu, sa viaže práve na toto obdobie. Neskôr si na Dreveníku hradisko vybudovali aj Slovania, pričom sa predpokladá, že toto centrum plnilo správnu funkciu až do 12. storočia, v ktorom sa spišský región definitívne začlenil do nového štátneho útvaru - Uhorska.
Hoci o úlohe Spišského hradu v tomto období nejestvujú priame listinné dôkazy, je pravdepodobné, že tu sídlilo aj najstaršie správne centrum komitátu. Z hľadiska vývoja stredovekého hradu šlo o prvotné obdobie. V tom čase na akropole stála mohutná obytná a zároveň obranná veža francúzskeho typu (donjon), ktorá dosahovala v priemere viac ako 22 m. Neďaleko nej do skaly vyhĺbili cisternu a celý areál opevnili. Veža, ktorá vďaka kamennému opevneniu odolala aj tatárskemu vpádu v rokoch 1241 a 1242, sa však na prelome 12. a 13. storočia zrútila v dôsledku geologickej nestability podložia. Mohutný románsky palác týčiaci sa na najvyššom mieste brala vybudovali počas tejto etapy rozvoja hradu. Patrí k nemu aj mohutná hradba nepravidelného pôdorysu sledujúca okraje skalného brala. Opevnený areál sprístupňovala brána na juhozápadnej strane. Do stredu opevneného areálu umiestnili mohutnú valcovú útočnú vežu, ktorú do dnešnej podoby upravili v 15. storočí. O prestavbe existujúceho sídla svedčí listina z roku 1249, v ktorej kráľ zaväzuje spišského prepošta k obrane hradu, pričom mu povoľuje na vhodnom mieste postaviť palác a vežu. Prepošt Matej tu pre vlastné potreby vybudoval aj kaplnku, z ktorej sa zachovali len časti západného uzáveru a južnej steny. K rozšíreniu hradu došlo na sklonku vlády Anjouvcov, keď na prístupovej západnej strane vzniklo rozsiahle predhradie obohnané hradbou zakončenou cimburím. V polovici 15. storočia, keď tu sídlili vojská Jana Jiskru z Brandýsa chrániace záujmy maloletého kráľa Ladislava Pohrobka, sa hrad rozrástol o rozsiahle fortifikácie s centrálnou pevnôstkou na juhozápadnej strane. Slúžili na utáborenie bratríckeho vojska. V druhej polovici 15. storočia sa dovtedy kráľovský hrad dostal ako odmena za zásluhy v boji proti Turkom i bratríkom do rúk bratov Imricha a Štefana Zápoľských, ktorí sa pustili do rozsiahlej opravy a prestavby v gotickom duchu. Traduje sa, že v hrade sa Štefanovi narodil syn Ján, posledný uhorský kráľ pred nástupom Habsburgovcov. V západnej časti horného hradu postavili okolo novej kaplnky palác. Pri ďalšej, tentoraz renesančnej prestavbe Thurzovci premenili románsky palác na zbrojnicu a staršie obytné stavby upravili. Na východnej strane zmodernizovali opevnenie a skrátili vstup do horného hradu cez nový portál sprístupnený po rampe. Pri budovaní novej cisterny zužitkovali konštrukcie zaniknutej románskej obytnej veže. Z čias Thurzovcov sa zachovalo niekoľko povestí, z ktorých viaceré sa viažu k láske Juraja Thurzu a Dorky Révayiovej.
Zabudnutý vejár
Ľahtikársky hradný pán Juraj Thurzo na jednej hradnej zábave nevedel spustiť zrak z Dorky Révayiovej. Počas celého večera snoval plány, ako krásavicu zvedie. Dorka mu však nedala nijakú príležitosť a až do rána sa mu vyhýbala. Thurzo však na ňu nedokázal zabudnúť ani po jej odchode. Pomohla mu náhoda, resp. zabudnutý vejár. Dorka sa poň vrátila a netušila, že na ňu za závesom číha Thurzo. Skončila zrazu v náručí hradného pána, avšak zmätená sa mu vytrhla z objatia a prenasledovaná zaľúbencom vyskočila z okna. Vystrašenému Thurzovi pomohla ďalšia náhoda, pretože pri páde z okna sa Dorka zachytila o krík a nič sa jej nestalo. Hradný pán sa jej veľmi-preveľmi ospravedlňoval a na znak nekonečnej lásky ju hneď požiadal o ruku. Dorka nakoniec neodolala a do mesiaca v hrade usporiadali svadbu.
Po vymretí Thurzovcov nový majiteľ hradu Štefan Csáky zameral poslednú prestavbu na západné krídlo horného hradu a na niektoré doplnenia a úpravy budov. Z tohto obdobia pochádza opevnenie pred vstupnou bránou, z ktorého sa zachovali murované stĺpy. Hrad, ktorý stratil vojenskú funkciu, spustol a v roku 1780 vyhorel. Csákyovci ho spolu s okolitými majetkami vlastnili do roku 1945. Vtedy však už bývali v pohodlnejších kaštieľoch v okolí.
Opis lokality
V strede opevneného priestoru horného hradu stojí obranná, v jadre románska veža, za ktorou sa nachádza neskorogotická kaplnka. Medzi týmito stavbami vidieť stopy po zrútenej, neobyčajne mohutnej valcovej veži prvotného hradu z 12. storočia, ktorú neskôr upravili na cisternu. V zadnej časti nádvoria sa vyníma románsky palác, východnú hradbu lemujú pozostatky obytných, prevádzkových a obranných objektov a pri západnej hradbe stoja paláce Zápoľských, ktoré Csákyovci zjednotili a na dvorovej strane doplnili arkádovými chodbami a pavlačami. Do horného hradu sa vstupuje cez neskororománske predhradie, kde sa nachádzajú zvyšky obytnej veže spišského prepošta, voziarne a remeselníckych dielní. Predhradie je prístupné bránovou vežou zo stredného hradu, ktorý plnil obranné a hospodársko-prevádzkové funkcie. Na jeho nádvorie sa vchádza bránovou vežou s vlčou jamou a predstavaným barbakánom, ktorý dodatočne zabezpečili nezvyčajnou palisádou uchytenou v ťažkých murovaných stĺpoch. Na juhozápade sa k hradbe stredného hradu pripája rozľahlé nádvorie dolného hradu chránené trojicou hranolových veží, z ktorých stredná je priechodná a slúžila ako vstupná brána. V strede nádvoria sa nachádza náznakovo zrekonštruovaná kruhová veliteľská pevnôstka Jiskrových vojsk a na severozápade pri hradbe vidieť stopy pristavaných stajní.
Spišská Kapitula
Do kompozičného protipólu Spišského hradu sa vyvinulo pôvodne cirkevné mestečko Spišská Kapitula. Jej predchodcom odkrytým na neďalekej Pažici bol ešte v predrománskom období pomerne veľký, pravdepodobne benediktínsky kláštor zasvätený sv. Martinovi. Jeho počiatky možno siahajú až do 9. storočia. Po vzniku prepoštstva založeného asi koncom 12. storočia a súvisiaceho s prítomnosťou nemeckých „hostí" na Spiši sa od polovice 13. storočia postupne formoval areál cirkevného mestečka s prepoštským palácom a kanóniami. Stal sa sídlom prepošta, ktorý pôvodne býval v hrade, kapituly a tzv. vierohodným miestom. V mestečku dodnes sídli cirkevná správa. Na stáročnú tradíciu lokality nadväzuje aj Kňazský seminár.
Opevnenej zástavbe zoradenej okolo jedinej komunikácie dominuje biskupská Katedrála sv. Martina s impozantným dvojvežím. Trojloďový bazilikálny chrám s emporou a (ako naznačujú posledné výskumy) pôvodne aj s transeptom začali stavať v rokoch 1245 až 1273. Práve tieto nálezy poukazujú na priamy vplyv nemeckých stavebných hút na výstavbu. Románske obdobie popri oboch vežiach so združenými zvukovými oknami reprezentuje hlavný západný bohato profilovaný vstupný portál, ktorého pôvodný výraz narušili necitlivé reštaurátorské zásahy z konca 19. storočia. V interiéri chrámu sa k románskemu obdobiu radia najmä dva rady klenbu nesúcich stĺpov s charakteristickými hlavicami. Pochádzajú pravdepodobne z dielne tých istých majstrov ako stĺpiky na románskych oknách románskeho paláca v Spišskom hrade. Prestavba chrámu v gotickom duchu sa začala v roku 1433. Pôvodný bazilikálny priestor s prevýšenou hlavnou loďou sa pri nej nadmurovaním bočných stien zmenil na halový. Hlavnú loď zaklenuli sieťovou klenbou, obe bočné lode hviezdicovými klenbami. Na mieste pôvodnej severnej Kaplnky Tela Kristovho začali Zápoľskí, ktorí sa koncom 15. storočia stali dedičnými županmi Spiša, budovať pohrebnú kaplnku. Stavali ju podľa kaplnky v Spišskom Štvrtku čerpajúcej vzory z elegantnej parížskej Saint Chapelle. Jej samostatná architektúra sa aj v exteriéri odlišuje vysokými opornými piliermi ukončenými gotickými krížmi. V roku 1499 do kaplnky pochovali palatína Štefana, otca kráľa Jána Zápoľského. Spolu s epitafom jeho brata Imricha, ktorého telo tiež umiestnili do kaplnky, patrí miesto Štefanovho posledného odpočinku k najkrajším renesančným náhrobkom na Slovensku. V roku 1776 sa chrám stal biskupskou katedrálou, čo následne ovplyvnilo snahy biskupov o jeho modernizáciu. Najväčšie zásahy sa uskutočnili v rokoch 1873 až 1889 pod vedením šopronského architekta F. Storna. Ich výsledkom bola nielen úprava dvoj vežia a niektorých architektonických článkov a nové maľby v interiéri, ale aj zásahy do predtým zbarokizovaných oltárov.
Napriek mnohým úpravám a zásahom sa v interiéri zachovalo mimoriadne cenné zariadenie, v ktorom sa popri architektúre vyníma najmä kolekcia pôvodných 13 gotických krídlových oltárov, neskôr doplnená o ďalšie. Pôvodné oltáre sa viažu na prestavbu ukončenú v roku 1478. Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia oltáre Klaňania Troch kráľov, oltár sv. Michala a oltár Smrti Panny Márie. K najzachovanejším patrí oltár Korunovania Panny Márie v kaplnke Zápoľských. Hlavný oltár upravili počas regotizácie. Z ostatného inventára chrámu zaujmú sochy, náhrobné tabule prepoštov, mortuáriá a ďalšie náhrobky kanonikov. Mimoriadne zaujímavá je nástenná maľba z roku 1317 s motívom korunovácie kráľa Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa, ktorá naznačuje vzťah kapituly k panovníckemu dvoru. V katedrále sa nachádza aj najstaršia známa románska plastika na Slovensku nazývaná Leo albus.
Centrálnu časť mestečka s chrámom obohnali opevnením v 14. storočí. Koncom 16. storočia k jednoduchému kamennému opevneniu na západnej strane pridali vstupnú vežu. Hradby obiehajúce okolo celého cirkevného mestečka vybavené strieľňami a spevnené malými kruhovými alebo polkruhovými baštami pochádzajú z rokov 1662 až 1665. Smerom ku Spišskému Podhradiu vybudovali v oboch rohoch polygonálne bašty.
Druhým najvýznamnejším objektom zástavby je biskupský palác. Pôvodný prepoštský palác z prvej tretiny 13. storočia, ktorý je v súčasnosti zakomponovaný do východnej časti budovy, zväčšili v 15. storočí pri prestavbe baziliky. V barokovom duchu ho prestavali v rokoch 1652 až 1656. Z tejto prestavby pochádza reprezentačné schodisko a maľby na klenbe kaplnky na prízemí. Nad vchodom na priečelí budovy je vo výklenku plastika Madony z roku 1753. V tomto období pri barokovej úprave záhrady paláca postavili aj pôvabnú hodinovú vežu, ktorá slúžila ako vchod do záhrady. Pomerne rozložitou stavbou vymykajúcou sa z prostredia Spišskej Kapituly je Kňazský seminár. Vznikol spojením učiteľského ústavu a bývalého seminára z rokov 1810 až 1815. Školu tu otvorili jezuiti, ktorým v roku 1646 darovali pozemok bývalého hostinca a bytu kňaza starajúceho sa o kaplnku Zápoľských. Po zrušení jezuitskej rehole dostalo školu do majetku novozriadené biskupstvo. Seminár prestavali začiatkom 19. storočia, neskôr ho v tridsiatych rokoch 20. storočia opäť prestavali a nadstavali.
Pomerne jednoduchý koncept radovej zástavby vlastného mestečka sa rozvinul okolo jedinej ulice vedúcej od Dolnej brány k Hornej bráne. Počet domov sa ustálil asi na 30. Podstatu zástavby mestečka tvoria tzv. kanónie - domy kanonikov.
Kanónie
Domy kanonikov sú väčšinou v jadre pôvodne gotické, neskôr renesančne a barokovo upravované. Tieto zväčša jednoposchodové objekty tvoril vpredu byt kanonika, oproti na pozemku stál objekt, v ktorom bývalo služobníctvo. S hlavnou stavbou prepájal dom kanonika múr so vstupom pre peších a s bránou pre vozy. V hĺbke pozemku boli v záhrade situované hospodárske stavby a sýpky. Kanónie, pôvodne zastrešované šindľovými strechami, si v mnohých prípadoch zachovali cenné renesančné prvky a detaily, neskôr však zväčša nadobudli barokový výraz.
Žehra
Na dohľad od Spišského hradu, pôvabne umiestnený na kopci v juhovýchodnej časti obce Žehra, stojí uprostred ohradeného cintorína rímskokatolícky Kostol sv. Ducha s charakteristickou cibuľovou báňou na veži. Stavbu ranogotického kostola s pravouhlo ukončeným presbytériom a vstupom z juhu, ktorá vznikla pod vplyvom spišskokapitulskej stavebnej huty pracujúcej na výstavbe katedrály, povolil komesovi Sygraymu prepošt Mutmer v roku 1275. V rámci gotickej prestavby v druhej polovici 15. storočia zaklenuli pôvodne jednoloďovú stavbu so štvorcovým presbytériom na stredný stĺp, čím sa zaradila k skupine pre Spiš charakteristických gotických dvojloďových kostolov. Ostatné stavebné etapy už výraznejšie nezasiahli do jednoduchého vonkajšieho vzhľadu kostola. Jeho najzaujímavejšou súčasťou sú nástenné maľby pochádzajúce z niekoľkých etáp, ktoré objavili v 19. storočí a odkryli a reštaurovali v 20. storočí. Najstaršiu vrstvu predstavujú konsekrač- né kríže a nástenná maľba Kalvárie z 13. s ročia v južnej predsieni pôvodného vstup Fresky v lodi a presbytériu vznikali postup v rokoch 1370 až 1380,1420 až 1430 a od prv polovice 15. storočia, pričom niektoré z nie sa prekrývajú. Maľby prezrádzajú byzantské vplyvy a vplyv talianskych smerov stredovekej maľby. Z množstva výjavov, ktoré v pásoch zobrazujú mariánsky a christologický cyklus, výjav Poslednej večere či Ladislavovskú legendu, sa pozornosť sústreďuje na zobrazenie Stromu života v dekoratívnom ráme na severnej strane lode. Tento obraz plný symbolov predstavuje stredovekú „bibliu chudobných" približujúcu jej obsah tým, ktorí nevedeli čítať. Jedinečné archaické zobrazenie Svätej Trojice ako jedného tela s tromi hlavami so spoločnou svätožiarou z prvej polovice 14. storočia je v severnom poli klenby presbytéria. Na vonkajšej stene víťazného oblúka zobrazili výjav Posledného súdu. Hlavný oltár pochádza z polovice 17. storočia, v bočnom oltári sú však plastiky zo 14. storočia. Aj tento drobný a na prvý pohľad skromný dedinský kostolík dáva bohatým interiérom najavo, že mnohé netušené poklady Spiša sa často ukrývajú za nenápadnými fasádami.