Spišské Podhradie:
- Titulka
- Čo je pamiatka UNESCO
- Pamiatky UNESCO na Slovensku
- Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
- Novinky a správy
- Kalendár akcií
- Fotogaléria
- Stanovy združenia
- Propagačné materiály
- Kontakty
Predstavenie
Spišské Podhradie
Osídlenie v okolí Spišského hradu, správneho centra celého Spiša, sa formovalo do malých osád, ktoré obývalo najmä služobníctvo hradného panstva. Postupným spojením troch starších obcí vzniklo ako podhradská osada najbližšie situovaná k hradu aj Spišské Podhradie. Najstaršie písomné zmienky poukazujú na vznik osady Suburbium už v 12. storočí. V mestečku, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249, sa už pravdepodobne pred týmto dátumom usadili nemeckí „hostia". Od polovice 12. storočia v ňom stál kostol a mestečko bolo členom Spoločenstva spišských Sasov. O jeho rýchlom raste svedčí zmienka z roku 1321, keď sa už spomína ako mesto s richtárom, ktoré plnilo úlohu prirodzeného centra širokého okolia. Nepravidelnú pôdorysnú osnovu mesta určilo nielen situovanie na križovatkách obchodných ciest vedúcich z Levoče do Prešova a smerom na juh do Spišských Vlách, ale aj tri pôvodné osady. V roku 1412 sa mesto dostalo do poľského zálohu, čo sa vďaka dvojitej podpore zo strany Poľska a Uhorska prejavilo hospodárskym rastom. V tomto období sa v južnej polohe od farského kostola utvorilo veľkoryso koncipované námestie.
V centre mesta stojí románsky jednoloďový farský Kostol Narodenia Panny Márie. Pri prestavbe vyvolanej pustošením bratríckych vojsk v druhej polovici 15. storočia k nemu pristavili bočnú kaplnku. Zároveň ho ako refúgium opevnili kamenným múrom, do ktorého vložili hranolovú, pôvodne gotickú vstupnú bránu. Po požiari na konci 18. storočia presbytérium a loď v prvej štvrtine 19. storočia prestavali v klasicistickom duchu. Veža si však zachovala románske detaily vrátane združených zvukových okien. Zo zariadenia je najvzácnejší gotický krídlový oltár Panny Márie zo začiatku 16. storočia a gotická bronzová krstiteľnica z konca 14. storočia z dielne zvonolejára J. Weygela.
Zástavbu námestia obklopujúceho kostol i radiálne vybiehajúce komunikácie tvorili postupne sa rozrastajúce goticko-renesančné meštianske a remeselnícke domy budované väčšinou s priechodovými dispozíciami. Priechody zaklenuli v mnohých prípadoch valenými klenbami s hrebienkami a lunetami, pre obytné priestory sú zasa typické drevené trámové stropy, nezriedka výtvarne riešené. Od prvej tretiny 14. storočia malo mesto aj nemocnicu, ktorú v rokoch 1653 až 1658 rozšírili a prestavali. Pôvodný špitál poslúžil ako základ dnešnej nemocnice Milosrdných bratov s kláštorom a kostolom. Mnísi ho spravovali od roku 1671. V rámci barokovej úpravy komplex rozšírili o ďalšie dva meštianske domy a upravili do súčasnej podoby. Vnútorné vybavenie kostola pochádza z 18. a 19. storočia, oltárny obraz Oslávenie sv. Jána z Boha z roku 1737. Na hladkej fasáde kostola je zobrazený sv. Ján Nepomucký a sv. Mikuláš v štukovom ráme.
Na Mariánskom námestí vznikla v roku 1546 prestavbou zo staršieho meštianskeho domu dvojpodlažná renesančná stavba tzv. Starej radnice so zachovaným vstupným portálom, na ktorom je zobrazený erb mesta. Na námestí stojí aj barokový mariánsky stĺp s kamennou plastikou Immaculaty z roku 1726 pripomínajúci ukončenie poľského zálohu. Novšia dominanta priestoru - sieňová stavba evanjelického kostola obnoveného koncom 19. storočia, vznikla na prelome 18. a 19. storočia. Vtedy na priečelie umiestnili ornamentálnu maľbu. Vnútorné vybavenie kostola pochádza z čias poslednej veľkej úpravy, oltárny obraz Kristus na Olivovej hore namaľoval J. Czauczik.
Pestrú etnickú a náboženskú skladbu obyvateľstva dokresľuje synagóga (jediná zachovaná z pôvodných 14 synagóg na Spiši) vybudovaná v historizujúcom štýle. Židia ju postavili pri ceste do Spišských Vlách v roku 1905 na mieste objektu z konca 19. storočia, ktorý zničil požiar. Dnes slúži kultúrnym a spoločenským potrebám mesta.
Osídlenie v okolí Spišského hradu, správneho centra celého Spiša, sa formovalo do malých osád, ktoré obývalo najmä služobníctvo hradného panstva. Postupným spojením troch starších obcí vzniklo ako podhradská osada najbližšie situovaná k hradu aj Spišské Podhradie. Najstaršie písomné zmienky poukazujú na vznik osady Suburbium už v 12. storočí. V mestečku, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249, sa už pravdepodobne pred týmto dátumom usadili nemeckí „hostia". Od polovice 12. storočia v ňom stál kostol a mestečko bolo členom Spoločenstva spišských Sasov. O jeho rýchlom raste svedčí zmienka z roku 1321, keď sa už spomína ako mesto s richtárom, ktoré plnilo úlohu prirodzeného centra širokého okolia. Nepravidelnú pôdorysnú osnovu mesta určilo nielen situovanie na križovatkách obchodných ciest vedúcich z Levoče do Prešova a smerom na juh do Spišských Vlách, ale aj tri pôvodné osady. V roku 1412 sa mesto dostalo do poľského zálohu, čo sa vďaka dvojitej podpore zo strany Poľska a Uhorska prejavilo hospodárskym rastom. V tomto období sa v južnej polohe od farského kostola utvorilo veľkoryso koncipované námestie.
V centre mesta stojí románsky jednoloďový farský Kostol Narodenia Panny Márie. Pri prestavbe vyvolanej pustošením bratríckych vojsk v druhej polovici 15. storočia k nemu pristavili bočnú kaplnku. Zároveň ho ako refúgium opevnili kamenným múrom, do ktorého vložili hranolovú, pôvodne gotickú vstupnú bránu. Po požiari na konci 18. storočia presbytérium a loď v prvej štvrtine 19. storočia prestavali v klasicistickom duchu. Veža si však zachovala románske detaily vrátane združených zvukových okien. Zo zariadenia je najvzácnejší gotický krídlový oltár Panny Márie zo začiatku 16. storočia a gotická bronzová krstiteľnica z konca 14. storočia z dielne zvonolejára J. Weygela.
Zástavbu námestia obklopujúceho kostol i radiálne vybiehajúce komunikácie tvorili postupne sa rozrastajúce goticko-renesančné meštianske a remeselnícke domy budované väčšinou s priechodovými dispozíciami. Priechody zaklenuli v mnohých prípadoch valenými klenbami s hrebienkami a lunetami, pre obytné priestory sú zasa typické drevené trámové stropy, nezriedka výtvarne riešené. Od prvej tretiny 14. storočia malo mesto aj nemocnicu, ktorú v rokoch 1653 až 1658 rozšírili a prestavali. Pôvodný špitál poslúžil ako základ dnešnej nemocnice Milosrdných bratov s kláštorom a kostolom. Mnísi ho spravovali od roku 1671. V rámci barokovej úpravy komplex rozšírili o ďalšie dva meštianske domy a upravili do súčasnej podoby. Vnútorné vybavenie kostola pochádza z 18. a 19. storočia, oltárny obraz Oslávenie sv. Jána z Boha z roku 1737. Na hladkej fasáde kostola je zobrazený sv. Ján Nepomucký a sv. Mikuláš v štukovom ráme.
Na Mariánskom námestí vznikla v roku 1546 prestavbou zo staršieho meštianskeho domu dvojpodlažná renesančná stavba tzv. Starej radnice so zachovaným vstupným portálom, na ktorom je zobrazený erb mesta. Na námestí stojí aj barokový mariánsky stĺp s kamennou plastikou Immaculaty z roku 1726 pripomínajúci ukončenie poľského zálohu. Novšia dominanta priestoru - sieňová stavba evanjelického kostola obnoveného koncom 19. storočia, vznikla na prelome 18. a 19. storočia. Vtedy na priečelie umiestnili ornamentálnu maľbu. Vnútorné vybavenie kostola pochádza z čias poslednej veľkej úpravy, oltárny obraz Kristus na Olivovej hore namaľoval J. Czauczik.
Pestrú etnickú a náboženskú skladbu obyvateľstva dokresľuje synagóga (jediná zachovaná z pôvodných 14 synagóg na Spiši) vybudovaná v historizujúcom štýle. Židia ju postavili pri ceste do Spišských Vlách v roku 1905 na mieste objektu z konca 19. storočia, ktorý zničil požiar. Dnes slúži kultúrnym a spoločenským potrebám mesta.