História

Územie dnešného Tvrdošína bolo osídlené v dobe bronzovej, o čom svedčí archeologický nalez bronzového pokladu z rokov 1000 až 900 pred. n. l., ktorý bol vykopaný v 19. storočí.
Na konci 5.- 4. storočia pred. n. l prišli na toto územie Kelti, približne v 2. storočí n. l. keltský kmeň Bójov, Kotíni, Dáci i germánski Kvádi. Slovanské osídlenie je datované do 8. storočia.
Tvrdošín pre svoju výhodnú polohu na sútoku dvoch riek mal predpoklady na zriadenie colnej stanice už na začiatku druhého tisícročia n. l. Podľa historika A. Kavuljaka bola zriadená za vlády Ondreja II. (1205 - 1235), ktorý organizoval správu v pohraničí Uhorska. Znalec dejín Tvrdošína Š. Šmálik predpokladal vznik colnej stanice už za kráľa Štefana (1000 - 1038). Viedla ním najstaršia cesta spájajúca Baltické more s Jadranom.
V stredovekom Uhorsku bol jedinou colnou stanicou s Poľskom, pretože až v 14. storočí dostali túto výsadu aj Košice. Do roku 1265 sa Tvrdošín uvádzal ako Toarsin, Doardi a Turz. Písomé zmienky zo začiatku 12. storočia (1113,1183) ho zaraďujú ako najstaršie mesto na Orave a jedno z dvadsiatich najstarších miest na Slovensku.
V 13. storočí mal Tvrdošín 100 - 200 obyvateľov (na Orave vtedy žilo okolo 2000 obyvateľov). Podliehal pravdepodobne priamo županovi zvolenského kráľovského panstva. Kráľovská colná stanica stála pri brode rieky Oravy medzi terajším Tvrdošínom a Medvedzím.
Významným medzníkom pre Tvrdošín bol rok 1369. Vtedy mu kráľ Ľudovít (1342-1382) udelil výsady kráľovského mesta: voliť si richtára a 12-člennú radu, poriadať jarmoky, voliť farára, mať nemocnicu, nekonať poddanské práce, možnosť obchodovať aj v zahraničí, oslobodenie od mýta po celom Uhorsku. Obyvatelia Tvrdošína rúbali pralesy v okolí, vozili soľ z Wieliczky a po Orave sa plavili k Váhu a ďalej. Neskôr obchodovali aj s plátnom a súknom. Koncom 14. storočia tu žilo okolo 400 - 500 obyvateľov. Dochované dokumenty potvrdzujú, že v 16. storočí sa Poľskou, Soľnou, Jantárovou cestou, ako bola nazývaná, prevážali z Poľska soľ, olovo, súkno, chmeľ, nože, čiapky, plátno, kožušiny, šaty, hune a iné. Vyvážala sa meď. Postupné upadanie colnej stanice v 16. storočí spôsobili Turci. Tvrdošín sa pomaly dostal do určitej závislosti od zemepánov Oravy, hlavne Juraja Thurzu a jeho dedičov.
Medzi najťažšie obdobia v histórii mesta patrilo 17. storočie. Plienenie Oravy vojakmi Štefana Bočkaja, prechod Litovských vojsk Jána Sobieského, požiare, dane, bieda, protihabsburské povstanie r. 1703 na čele s Františkom Rákoczym, všetky tieto udalosti prinášali Orave i mestu utrpenie, z ktorého sa v ďalších rokoch mestečko len pomaly spamätávalo.
Od roku 1659 sa súčasťou mesta stala osada Bystrá (dnešné Oravice), o ktoré muselo mesto niekoľkokrát vo svojej histórii zvádzať neľahký boj.
V rokoch 1777 - 1922 bol Tvrdošín sídlom okresu (Oravská stolica mala štyri okresy) s výmerou 386 km². Mesto bolo zapojené aj do diania, ktoré organizovali Štúrovci v r. 1848, 1849. Hurbanovi sa s vojakmi podarilo dôjsť až do Tvrdošína.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, žili tu obuvníci, kováči, čižmári, v 18. a 19. storočí sa podstatná časť obyvateľstva Tvrdošína živila roľníctvom, dobytkárstvom, výnosmi z píly, jarmokov, trhov, mlynov, z obchodu s chmeľom, z pekárstva, pivovarníctva, remesiel, pláteníctva, z práce s drevom, spomína sa mlyn, píla, garbiareň, telegrafná stanica. V roku 1 869 žilo v Tvrdošíne 4 293 obyvateľov, čo bol vrchol, ktorý mesto dosiahlo. Prekonaný bol až v polovici 20. storočia.
Mesto v tomto období (na prelome 18. a 19. storočia) bolo dôležitým centrom v obchode s dobytkom. Trhy na jatočný a ťažný dobytok navštevovali obchodníci z Haliče a južných krajov Slovenska.
Koncom 19. storočia fungovala farbiareň plátna, no najdôležitejším odvetvím hospodárskeho podnikania bola drevárska výroba. Okolo 10 tisíc m³ dreva z Oravíc sa vozilo do Tvrdošína na breh Oravy a splavovalo sa plťami. Vytvorilo sa tak množstvo pracovných príležitostí pre furmanov, drevárov a pltníkov nielen z Tvrdošína, ale aj okolitých obcí, najmä z Nižnej. Osobitný význam mala od nepamäti píla, ktorá bola spojená s tzv. dolným mlynom. Bola tu dubáreň, šindliareň, fabrika „švibalok" – zápalkáreň, pekáreň, vyhňa, pracovali kamenné bane, tehelňa, stolárska dielňa s vlastným parným strojom a pílou, gombičková dielňa, ktorá vyrábala gombíky z dreva, ktoré boli žiadaným tovarom na svetových trhoch. Jej rozkvet zabrzdila 1. svetová vojna. Po jej skončení sa rozvíjala len píla. V roku 1872 tu bol zriadený telegrafný úrad a „sporiteľňa už pred rokom 1881". Hasičská strážnica píše svoju históriu od roku 1881. Po roku 1868 „nastala školopovinnosť detí", v roku 1872 bol zriadený dievčenský výchovný ústav. Po vytvorení ČSR sa všetky školy vrátane židovskej zlúčili do štvortriednej, neskôr do päťtriednej ľudovej školy a súčasne bola zriadená štátna meštianska škola.
Význam mesta sa zvýšil po výstavbe železničnej trate hore Oravou. Po vzniku prvej ČSR sa rozvíjala píla a bola tu nainštalovaná jedna z prvých najmodernejších mestských elektrární na Orave, elektrina v Tvrdošíne bola zavedená od roku 1918.
V 30. rokoch 20. storočia tu mala sídlo rímskokatolícka škola a meštianska škola. V povojnových rokoch bola hlavná pozornosť venovaná obnove a rekonštrukcii mostov, ciest, železničnej trate a domov. Tvrdošín mal okolo 1650 obyvateľov, Medvedzie 280 a Krásna Hôrka okolo 500 obyvateľov.
V roku 1965 získal štatút mesta. V roku 1967 sa zlúčil s Medvedzím a roku 1974 s Krásnou Hôrkou. V tomto období sa začala aj výstavba sídliska Medvedzie. Počet obyvateľov do r. 1976 narástol na 6 435. O rozvoji mesta sa dá hovoriť od začiatku 20. st. a hlavne od 70-tych rokov. Bolo to obdobie, ktoré bolo poznačené veľkým úsilím vedenia mesta o rozvoj vo všetkých oblastiach života: školstvo, zdravotníctvo, kultúra, osveta, šport, individuálna výstavba i výstavba nového sídliska, sociálna starostlivosť, rozvoj priemyslu, poľnohospodárstvo, životné prostredie atď.
Mesto opätovne získalo i štatút okresného mesta v roku 1996, odkedy plní funkciu kultúrno-spoločenského, administratívno-správneho, hospodárskeho a kultúrneho centra okresu Tvrdošín, pod ktoré patrí mesto Trstená a obce Suchá Hora, Hladovka, Vitanová, Čimhová, Liesek, Brezovica, Zábiedovo, Štefanov, Nižná, Podbiel, Oravský Biely Potok, Habovka a Zuberec. V súčasnosti má cca 9300 obyvateľov.
Najznámejšou je jeho mestská časť Oravice, vzdialená od mesta 23 km. Stala sa strediskom medzinárodného cestovného ruchu (termálne kúpaliská s geotermálnou sírano-vápenato-horečnatou vodou s vysokým obsahom železa a s teplotou vody 57º C, ktorá má priaznivé účinky na choroby pohybového ústrojenstva, močových ciest a obličiek.
História Tvrdošína, ale i jeho súčasnosť a krásna príroda vytvorili z neho to, čím je dnes - mestom, kde sa dobre žije jeho obyvateľom. Teší sa veľkému záujmu turistov, ktorí v ňom a v jeho okolí nachádzajú možnosti pre turistiku a oddych. Žije bohatým kultúrnym životom.