Karpatské bukové pralesy:
- Titulka
- Čo je pamiatka UNESCO
- Pamiatky UNESCO na Slovensku
- Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO
- Novinky a správy
- Kalendár akcií
- Fotogaléria
- Stanovy združenia
- Propagačné materiály
- Kontakty
Úvod
Slovenská časť lokality svetového dedičstva Karpatské
bukové pralesy
a staré bukové lesy Nemecka
Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom, ktoré pozostáva zo série desiatich samostatných lokalít (z nich 4 sa nachádzajú na území Slovenska a šesť na území Ukrajiny) pozdĺž 185 km dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu (Huculských Álp) a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ, pozdĺž Poloninského hrebeňa po Bukovské a Vihorlatské vrchy na Slovensku.
Zápis slovenských a ukrajinských karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO Výbor svetového dedičstva schválil 28. júna 2007 v meste Christchurch na Novom Zélande.
Dňa 25. júna 2011 Výbor Svetového dedičstva UNESCO na svojom zasadnutí v Paríži rozhodol o rozšírení územia spoločnej slovensko-ukrajinskej prírodnej lokality ďalších päť lokalít starých bukových lesov v Nemecku. Táto rozšírená lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (Slovensko, Ukrajina, Nemecko). Dôvodom rozšírenia zápisu je spoločná výnimočná celosvetová hodnota lokality, ktorá je unikátnym príkladom ekologickej a biologickej evolúcie po dobe ľadovej. Celková plocha je 4 391 ha v Nemecku a 29 278 ha na Slovensku a Ukrajine.
História právnej ochrany územia v rámci Národného parku Poloniny, ktoré sú dnes súčasťou Karpatských bukových pralesov, siaha do rokov 1964-65, kedy boli vyhlásené prvé prírodné rezervácie – NPR Riaba skala, NPR Havešová, NPR Stužica, NPR Pľaša, NPR Rožok. V roku 1977 sa územie stalo súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Jeho východná časť bola v roku 1997 Nariadením vlády SR zo dňa 23.9.1997, s účinnosťou od 1.10.1997 vyhlásená za Národný park Poloniny.
Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Len nepatrná časť takýchto území sa zachovala dodnes, predovšetkým vďaka svojej nedostupnosti, neskôr i cielenej ochrane prírody. Je to spoločenstvo, kde všetko prebieha v uzavretom integrovanom cykle. Kolobeh vody a výživy je spojený s cyklom zachovania energie a hmoty. Úzko prepojené a vzájomne ovplyvňované sú vzťahy mikroorganizmov – húb – vyšších rastlín – živočíchov s vlastnosťami prostredia.
Kolotoč vývoja lesa zahŕňa tri štádia: štádium dorastania (les mladší ako 150 rokov), štádium optima (les vo veku 150-250 rokov) a štádium rozkladu (les starší ako 250 rokov).
Karpatské bukové pralesy vytvárajú reťaz „ostrovov" pôvodného prírodného lesa. Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti, ktorá na relatívne malom území ponúka široké zastúpenie ukážok pralesa. Obsahujú významnú celosvetovú genetickú banku buka. Sú unikátnym prírodným laboratóriom globálneho významu, dôležitou zbraňou proti nadmernému poškodzovaniu prírodných zdrojov, ktoré so sebou prinášajú svetové i regionálne zmeny prírodného prostredia v podobe skleníkového efektu, povodní alebo naopak ničivého sucha. Územie bukových pralesov sa pýši stromami rekordných rozmerov – rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou a výškou kmeňov až 58 m, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle.
Zaujímavosťou karpatských bukových pralesov je aj množstvo viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Nájdeme tu bažanku trvácu (Mercurialis perennis), skopóliu kranskú (Scopolia carniolica), zubačku žliazkatú (Dentaria glandulosa), vrchovku alpínsku (Tozzia carpathica), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon), scilu Kladného (Scilla Kladnii). Pralesy sú vhodným útočiskom pestrej palety živočíchov. V dreve odumretých bukov sa vyvíjajú larvy vzácnych fuzáčov – fuzáča alpského (Rosalia alpina) a fuzáča červenokrkého (Leptura thoracica). Obojživelníky tu reprezentuje kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Z plazov je pre územie typická užovka stromová (Elaphe longissima), no vzácne sa vyskytuje aj vretenica severská (Vipera berus). Atmosféru pralesa si nevieme predstaviť bez operených obyvateľov, ako sú tesár čierny (Dryocopus martius), tesár čierny (Dendrocopos martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), bocian čierny (Ciconia nigra), sova dlhochvostá (Strix uralensis) a iné. Žije tu srnčia, jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris) a medveď hnedý (Ursus arctos). Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý (Bison bonasus).
a staré bukové lesy Nemecka
Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom, ktoré pozostáva zo série desiatich samostatných lokalít (z nich 4 sa nachádzajú na území Slovenska a šesť na území Ukrajiny) pozdĺž 185 km dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu (Huculských Álp) a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ, pozdĺž Poloninského hrebeňa po Bukovské a Vihorlatské vrchy na Slovensku.
Zápis slovenských a ukrajinských karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO Výbor svetového dedičstva schválil 28. júna 2007 v meste Christchurch na Novom Zélande.
Dňa 25. júna 2011 Výbor Svetového dedičstva UNESCO na svojom zasadnutí v Paríži rozhodol o rozšírení územia spoločnej slovensko-ukrajinskej prírodnej lokality ďalších päť lokalít starých bukových lesov v Nemecku. Táto rozšírená lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (Slovensko, Ukrajina, Nemecko). Dôvodom rozšírenia zápisu je spoločná výnimočná celosvetová hodnota lokality, ktorá je unikátnym príkladom ekologickej a biologickej evolúcie po dobe ľadovej. Celková plocha je 4 391 ha v Nemecku a 29 278 ha na Slovensku a Ukrajine.
História právnej ochrany územia v rámci Národného parku Poloniny, ktoré sú dnes súčasťou Karpatských bukových pralesov, siaha do rokov 1964-65, kedy boli vyhlásené prvé prírodné rezervácie – NPR Riaba skala, NPR Havešová, NPR Stužica, NPR Pľaša, NPR Rožok. V roku 1977 sa územie stalo súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Jeho východná časť bola v roku 1997 Nariadením vlády SR zo dňa 23.9.1997, s účinnosťou od 1.10.1997 vyhlásená za Národný park Poloniny.
Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Len nepatrná časť takýchto území sa zachovala dodnes, predovšetkým vďaka svojej nedostupnosti, neskôr i cielenej ochrane prírody. Je to spoločenstvo, kde všetko prebieha v uzavretom integrovanom cykle. Kolobeh vody a výživy je spojený s cyklom zachovania energie a hmoty. Úzko prepojené a vzájomne ovplyvňované sú vzťahy mikroorganizmov – húb – vyšších rastlín – živočíchov s vlastnosťami prostredia.
Kolotoč vývoja lesa zahŕňa tri štádia: štádium dorastania (les mladší ako 150 rokov), štádium optima (les vo veku 150-250 rokov) a štádium rozkladu (les starší ako 250 rokov).
Karpatské bukové pralesy vytvárajú reťaz „ostrovov" pôvodného prírodného lesa. Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti, ktorá na relatívne malom území ponúka široké zastúpenie ukážok pralesa. Obsahujú významnú celosvetovú genetickú banku buka. Sú unikátnym prírodným laboratóriom globálneho významu, dôležitou zbraňou proti nadmernému poškodzovaniu prírodných zdrojov, ktoré so sebou prinášajú svetové i regionálne zmeny prírodného prostredia v podobe skleníkového efektu, povodní alebo naopak ničivého sucha. Územie bukových pralesov sa pýši stromami rekordných rozmerov – rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou a výškou kmeňov až 58 m, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle.
Zaujímavosťou karpatských bukových pralesov je aj množstvo viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Nájdeme tu bažanku trvácu (Mercurialis perennis), skopóliu kranskú (Scopolia carniolica), zubačku žliazkatú (Dentaria glandulosa), vrchovku alpínsku (Tozzia carpathica), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon), scilu Kladného (Scilla Kladnii). Pralesy sú vhodným útočiskom pestrej palety živočíchov. V dreve odumretých bukov sa vyvíjajú larvy vzácnych fuzáčov – fuzáča alpského (Rosalia alpina) a fuzáča červenokrkého (Leptura thoracica). Obojživelníky tu reprezentuje kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Z plazov je pre územie typická užovka stromová (Elaphe longissima), no vzácne sa vyskytuje aj vretenica severská (Vipera berus). Atmosféru pralesa si nevieme predstaviť bez operených obyvateľov, ako sú tesár čierny (Dryocopus martius), tesár čierny (Dendrocopos martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), bocian čierny (Ciconia nigra), sova dlhochvostá (Strix uralensis) a iné. Žije tu srnčia, jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris) a medveď hnedý (Ursus arctos). Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý (Bison bonasus).