Úvod
Slovenská časť lokality svetového dedičstva Karpatské
bukové pralesy
a staré bukové lesy Nemecka
Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom, ktoré
pozostáva zo série desiatich samostatných lokalít (z nich 4 sa nachádzajú na
území Slovenska a šesť na území Ukrajiny) pozdĺž 185 km dlhej osi vedúcej od
Rachivského masívu (Huculských Álp) a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom
na západ, pozdĺž Poloninského hrebeňa po Bukovské a Vihorlatské vrchy na
Slovensku.
Zápis slovenských a ukrajinských karpatských bukových pralesov do
Zoznamu svetového dedičstva UNESCO Výbor svetového dedičstva schválil 28. júna
2007 v meste Christchurch na Novom Zélande.
Dňa 25. júna 2011 Výbor Svetového dedičstva
UNESCO na svojom zasadnutí v Paríži rozhodol o rozšírení územia spoločnej
slovensko-ukrajinskej prírodnej lokality ďalších päť lokalít starých bukových
lesov v Nemecku. Táto rozšírená lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva
UNESCO pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy
Nemecka (Slovensko, Ukrajina, Nemecko). Dôvodom rozšírenia zápisu je spoločná výnimočná
celosvetová hodnota lokality, ktorá je unikátnym príkladom ekologickej a
biologickej evolúcie po dobe ľadovej. Celková plocha je 4 391 ha v Nemecku a
29 278 ha
na Slovensku a Ukrajine.
História právnej
ochrany územia v rámci Národného parku Poloniny,
ktoré sú dnes súčasťou Karpatských bukových pralesov, siaha do rokov 1964-65,
kedy boli vyhlásené prvé prírodné rezervácie – NPR Riaba skala, NPR Havešová,
NPR Stužica, NPR Pľaša, NPR Rožok. V roku 1977 sa územie stalo súčasťou
Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Jeho východná časť bola
v roku 1997 Nariadením vlády SR zo dňa 23.9.1997, s účinnosťou od
1.10.1997 vyhlásená za Národný park Poloniny.
Prales je človekom
nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol
prírodného ekosystému. Len nepatrná časť takýchto území sa zachovala dodnes,
predovšetkým vďaka svojej nedostupnosti, neskôr i cielenej ochrane prírody. Je to spoločenstvo, kde všetko prebieha
v uzavretom integrovanom cykle. Kolobeh vody a výživy je spojený
s cyklom zachovania energie a hmoty. Úzko prepojené a vzájomne
ovplyvňované sú vzťahy mikroorganizmov – húb – vyšších rastlín – živočíchov
s vlastnosťami prostredia.
Kolotoč vývoja lesa zahŕňa tri štádia: štádium
dorastania (les mladší ako 150 rokov), štádium optima (les vo veku 150-250
rokov) a štádium rozkladu (les starší ako 250 rokov).
Karpatské bukové pralesy
vytvárajú reťaz „ostrovov" pôvodného prírodného lesa. Ide o ojedinelý a vzácny
prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti, ktorá na relatívne malom
území ponúka široké zastúpenie ukážok pralesa. Obsahujú významnú celosvetovú
genetickú banku buka. Sú unikátnym prírodným laboratóriom globálneho významu,
dôležitou zbraňou proti nadmernému poškodzovaniu prírodných zdrojov, ktoré so
sebou prinášajú svetové i regionálne zmeny prírodného prostredia v podobe
skleníkového efektu, povodní alebo naopak ničivého sucha. Územie bukových
pralesov sa pýši stromami rekordných rozmerov – rastú tam jedince
s mimoriadnou hrúbkou a výškou kmeňov až 58 m, čo je najväčšia nameraná
výška buka v celosvetovom meradle.
Zaujímavosťou karpatských bukových pralesov je aj množstvo viacerých vzácnych a ohrozených
druhov rastlín a živočíchov. Nájdeme tu bažanku trvácu (Mercurialis
perennis), skopóliu kranskú (Scopolia carniolica), zubačku žliazkatú
(Dentaria glandulosa), vrchovku alpínsku (Tozzia carpathica),
zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), ľaliu zlatohlavú (Lilium
martagon), scilu Kladného (Scilla Kladnii). Pralesy sú vhodným
útočiskom pestrej palety živočíchov. V dreve odumretých bukov sa vyvíjajú
larvy vzácnych fuzáčov – fuzáča alpského (Rosalia alpina) a fuzáča
červenokrkého (Leptura thoracica). Obojživelníky tu reprezentuje kunka žltobruchá
(Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni),
salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Z plazov je pre územie
typická užovka stromová (Elaphe longissima), no vzácne sa vyskytuje aj
vretenica severská (Vipera berus). Atmosféru pralesa si nevieme
predstaviť bez operených obyvateľov, ako sú tesár čierny (Dryocopus
martius), tesár čierny (Dendrocopos martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos
leucotos), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), jariabok hôrny (Bonasa
bonasia), bocian čierny (Ciconia nigra), sova dlhochvostá (Strix
uralensis) a iné. Žije tu srnčia, jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid
(Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis
silvestris) a medveď hnedý (Ursus arctos). Ďalším
z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý (Bison
bonasus).